Bravo, magnetofón a zakázané platne. Pri pohľade na FOTO z TUZEX MÚZEA vás chytí nostalgia

Plus JEDEN DEŇ navštívilo nové zaujímavé múzeum na Duklianskej ulici v Zlatých Moravciach. Nápad na jeho založenie sa zrodil v hlave dídžeja DJ Kukoo. Miroslav Kukla otvára Tuzex múzeum ako nostalgickú spomienku na časy dávno minulé, ale aj na našu mladosť.

Na začiatku všetkého stála zberateľská vášeň Miroslava Kuklu. Keďže sa mu podarilo združiť viacero veľmi zaujímavých kúskov z éry socializmu, rozhodol sa o ne podeliť aj s návštevníkmi. Preto zahájil projekt, ktorého výsledkom je nové Tuzex múzeum. „Už asi sedemnásť rokov robím video-oldies party po celom Slovensku. Ich súčasťou boli aj rôzne súťaže. Raz mi tak napadlo, že čo keby sme miesto fliaš dávali ako ceny retro magnetofóny. Tak som z internetu nakupoval rôzne magiče. Postupne to prešlo do fázy, že mi ich bolo ľúto dávať ako ceny, povedal som si, že si spravím zbierku, pretože ako chlapec som sa k magnetofónu nikdy nedostal. Pochádzal som totiž z chudobnej rodiny a naši na to proste nemali,“ hovorí Kukoo, ktorý tomuto zberateľstvu naplno prepadol počas éry covidu.

Spočítať všetky Kukoove kúsky vraj nie je ľahká úloha. Ako nám prezradil, len kotúčových magnetofónov, čo sú najdrahšie exponáty z jeho zbierky, má momentálne okolo 140 kusov. Asi najväčšou raritou je reportážny „kotučák“ značky Nagra Kudelski. „V minulosti to stálo cez milión korún. To bol vtedy obrovský majetok. Využívali to pražskí novinári. Tí bratislavskí na to nemali peniaze. Okrem nich tento nahrávač využívala s obľubou ŠTB. Môžete ho vidieť aj v starých hollywoodskych filmov zo 60. rokov, keď vyšetrovateľ niekoho vypočúval, vždy ho mal na stole,“ vysvetľuje.

Kukla ako hudobný fanúšik sústredil svoju pozornosť najmä na rôzne hudobné predmety. V jeho zbierke sa tak nachádzajú napríklad aj prvé vydania piesní Karla Kryla, nemecké časopisy Bravo, gramofóny, platne či kazety. Tuzex múzeum otvorili len v prvej polovici novembra. Pred jeho oficiálnym sprístupnením sa ho podarilo navštíviť niekoľko šťastlivcov. Ich reakcie potešili aj autora úžasnej zbierky. „Veľakrát sa mi stalo, že ľudia odchádzajú so slzami v očiach, dojatí z toho, čo videli. Pretože to sú spomienky, silné spomienky na detstvo, na mladosť. To človeka vie dojať,“ prezrádza.

Túto otázku má už dávno vyjasnenú. Majiteľ vzácnej zbierky svoje exponáty v žiadnom prípade nepredáva. Niektoré získal len veľmi ťažko a nerád by o ne prišiel. No pokiaľ by ste naopak mali doma niečo zaujímavé, môžete prísť za Miroslavom s ponukou. „Nechcem teraz, aby mi ľudia rovno nosili svoje staré mašiny. Radšej som, keď mi pošlú fotku a ja zhodnotím, či má význam to kupovať,“ povedal. Od autora múzea tiež vyzvedali, či sa mu počas socializmu podarilo navštíviť Tuzex. Toto šťastie mal len raz a zo zážitku bol očarený. „Kúpil som si tam jedny rifle a ušiel som z tade rýchlo preč, lebo by som tam od nadšenia obhryzol aj regále. Bol to určite veľký zážitok pre mňa. Ako som povedal, pochádzal som z chudobnej rodiny, takže tie rifle boli pre mňa tri Vianoce naraz. O kazeťákoch som, samozrejme, ani nesníval,“ zaspomínal si na záver.

Zaspomínajte si na predmety z časov socializmu v našej GALÉRII