Čarodejné Vianoce: Najznámejšie RITUÁLY PRE ŠŤASTIE a PROSPERITU

Jabĺčko
Krájanie jablka je jeden z mála rituálov, ktoré možno robíte pri sviatočnom stole aj vy. Ak máte šťastie a jadrovník má tvar hviezdy, pravdepodobne sa všetci stretnete aj o rok pri štedrovečernom stole, a budete zdraví. Ak natrafíte na nejakú galibu, niekoho z vás si možno nájde smrť.

Rybie šupiny
Snaha zarábať čo najviac je stále aktuálna, a tak tento vianočný zvyk len tak ľahko neprevalcuje ani súčasný moderný spôsob života. Rybia šupinka vložená pod štedrovečerný tanier a neskôr do peňaženky, má jej majiteľovi zabezpečiť hojnosť peňazí. Ak ju dáte pod tanier každému pri stole, sľubuje to počas celého roka dostatok peňazí pre celú rodinu.

Liatie olova
Naše babičky to robili počas vianočných sviatkov, ale dnes asi málokto roztápa rybárske závažia a odlieva si z nich tajuplné znamenia. Liatie olova má však tradíciu. Ľudia ho roztápali nad plameňom a liali do studenej vody. Tvar, ktorý po stuhnutí olova vznikol, predpovedal budúcnosť. Napríklad keď pripomínal hviezdu, sľuboval úspech a uznanie.

Tajomstvo vody
Polnoc Štedrého dňa želá odvážlivcom, ktorí chcú kúzliť sami. Stačí, že keď sa rozozvučia polnočné zvony, vyseká do ľadu v rybníku otvor a zahľadí sa do vody. Na hladine by mal vidieť prierez svojím doterajším životom, ale keď polnočný zvon udrie poslednýkrát, na okamih by mal zazrieť aj budúcnosť.

Púšťanie lodičiek
Ich posolstvo je magické, ale nesie so sebou aj romantický a upokojujúci nádych. Nielenže sa pri ich výrobe zabavíte, ale ich mihotavé svetielka neskôr vytvoria nezabudnuteľnú atmosféru. Naši predkovia totiž verili, že lodičky vyrobené z polovíc vlašských orechov, v ktorých horí sviečočka, predpovedajú vašu dlhovekosť. Majiteľ lodičky, ktorému sviečka bude horieť najdlhšie a škrupinka sa neponorí, sa môže tešiť najdlhšiemu a šťastnému životu. No kto by tomu neveril?

Hod topánkou
Vianočné „čarovačky“ ponúkajú zábavu aj dievčatám, najmä tým, ktoré bez ostychu hádžu topánkami. Podľa ľudových pranostík by mala lodičku zahodiť za hlavu dievčina, ktorá sa chce vydávať. Ak topánka dopadne pätou k dverám, ženícha sa ešte nedočká. Ale ak sa obráti k dverám špičkou, je na čase chystať svadobnú výbavu.

Tajomné koláčiky
Tento rituál nápadne pripomína slávne čínske koláčiky šťastia. Fór je v tom, že vydajachtivá dievčina do buchiet alebo iného vhodného jedla zapracuje pred pečením papieriky s menami mládencov, s ktorými by si vedela predstaviť zvyšok života. Víťazom lotérie sa stane ten uchádzač, ktorého koláčik zje dievčina ako prvý.

Zápalky a jablko
Na tento rituál potrebujete zničiť zopár zápaliek a jabĺčko. Keď sa rozhodujete medzi troma nápadníkmi, pichnite zápalky do jablka a zapáľte ich. Vaším vyvoleným má byť „majiteľ“ zápalky, ktorá vydržala horieť najdlhšie.

Lov na bosorky
Bosorkami nazývali nielen bylinkárky, ktoré ľuďom zväčša pomáhali, ale najmä ich horšie obdoby. Tie vraj vedeli počarovať a ublížiť. Nie nadarmo cudzie ženy nepúšťali do príbytkov, a keď náhodou vošli, vyháňali ich von vidlami. A ktorá zo žien bola skutočná bosorka? Pomôcť pri ich hľadaní mal čarovný Luciin stolček. Jeho výroba bola pomerne zdĺhavá, lebo vyrezávať sa mal začať na Luciu a ukončiť na Štedrý večer. Nesmel obsahovať jediný klinec a v strede jeho sedacej časti mala byť vydlabaná dierka. Ľudia verili, že kto cez ňu počas polnočnej omše v kostole pozrie na chórus alebo za oltár a uvidí ženu, takmer naisto to je bosorka.

Tiene na stene
Trochu strašidelná je mágia tieňov. Aby ste ju mohli vyskúšať, potrebujete vhodné osvetlenie, také, aby vaše postavy vrhali tiene. Sledujte ich a trochu sa bojte. Lebo tieň, ktorý nemá hlavu, veští pre jeho majiteľa rýchlu skazu.

Zimný slnovrat
Zimný slnovrat, presnejšie noc z 21. na 22. decembra, keď je deň počas roka najkratší a noc najdlhšia, bol pre mágiu ako stvorený. Starí Slovania ho volali Kračún. Bol však nielen oslavou zimného slnovratu, ale aj magických bytostí. Napríklad u Bielorusov, ktorí ho nazývali „koročun“, mal fyzickú podobu a považovali ho za démona smrti, zrejme vo vzťahu k najhlbšej temnote v roku. Na bývalej Podkarpatskej Rusi zasa takto nazývali obradný chlieb. Piekli ho na Štedrý deň, ale jedli až na Nový rok.

Ľudia v tomto období zbierali imelo, lebo má ochranné účinky a lieči. Oslavy sa konali so slnečným symbolom - otáčajúcim sa krížom Slovanov a postavičkou vytesanou z dreva. Mala podobu dieťaťa. Ľudia chodili z domu do domu a spievali modlitby, prosby a zariekadlá. Ešte predtým však, kto sa v deň zimného slnovratu zobudil ako prvý, išiel nabrať vodu zo studničky. Pokropil ňou ostatných členov rodiny, aby ich posvätil do nastávajúceho roku. Nasledovalo obsypávanie ľudí zrnom, čo malo symbolicky prebudiť život v prírode a zaistiť bohatú úrodu.