Dedinky, v ktorých zastal čas. Ich írečitá architektúra je slovenským skvostom

Staré dreveničky v Čičmanoch vyzerajú ako perníkové chalúpky. Podobný spôsob zdobenia používali obyvatelia už pred viac ako 200 rokmi. Vtedy sa vzory maľovali na rohy budov. Používali na to vápno alebo hlinený kal. K veľkému prelomu došlo v roku 1921. Vtedy postihol obec veľký požiar, ktorý zničil aj pôvodné obydlia. Po ňom sa rozhodli premaľovať fasády odvážnejším spôsobom. Svojimi tradičnými ornamentmi pokryli celé dreveničky a vytvorili tak nezabudnuteľný vzor, ktorý sa preslávil aj vo svete. Objavil sa na viacerých suveníroch, i na oblečení olympionikov.

Pri Ružomberku je v kopcoch ukrytá nádherná dedinka Vlkolínec. Časť domov je vyhradená na prehliadky a popri nich sú viaceré stále obývané. Jeho dejiny siahajú do 14. storočia. Obec obklopenú nádhernou prírodou založili drevorubači, ktorí pracovali v miestnych lesoch. Ušetrili tak čas, pretože nemuseli schádzať ďaleko do svojich domov. K jej postupnému vymieraniu došlo kvôli tomu, že obyvatelia strácali dobré podmienky na život. Bolo tu čoraz menej detí, preto chýbali aj základné veci ako škola či iné inštitúcie. Cestovanie do blízkych dedín bolo najmä v zime komplikované, čo spustilo vlnu sťahovania.

Viacero dediniek s krásnymi drevenicami nájdete aj pri cestovaní po Orave. Najznámejšia ulica sa nachádza v Podbieli. Bobrova rala pozostáva zo 47 drevených zrubov, v ktorých kedysi žili roľníci a pastieri s rodinami. Postavili ich presne podľa vopred určenej schémy a vždy dva domy mali spoločný dvor, na ktorom boli aj hospodárske budovy. Zaujímavosťou je, že v súčasnosti sa niektoré z týchto dreveničiek prenajímajú a môžete tam stráviť pár dní v priestoroch, v akých žili naši predkovia.

V roku 1977 bol Ždiar vyhlásený za rezerváciu ľudovej architektúry. Pre túto tatranskú lokalitu sú typické zrubové koliby, ktoré mali pôvodne len jednu hlavnú miestnosť bez okien. Využívali ich najmä pastieri a uhliari. Neskôr sa vyvinuli v praktickejšie drevenice, ktoré mali aj maštaľ, stodolu a ich interiér sa predelil na viacero menších miestností. Mali zdobené vchodové rámy a vďaka vplyvom počasia mali ich strechy nevšedné červenkasté zafarbenie. V súčasnosti sa podarilo zachovať štyri zoskupenia dreveníc, ktoré sú chránené.

Historicky najcennejšou časťou Sebechlieb sú Staré Hory. Preslávila sa ako známa vinárska oblasť. V tejto rázovitej časti obce sa podarilo zachovať viacero cenných budov, ktoré sú známe farebnými fasádami a typickou architektúrou. Z nich najvzácnejšie sú vínne pivnice, ktoré všetky vyhĺbili ručne. V tejto časti pravidelne robievajú rôzne festivaly a vínne slávnosti.