Fascinujúce zaujímavosti o placente: TOTO ste určite netušili!

Vzniká z deliacich sa buniek oplodneného vajíčka krátko po počatí a pokračuje v raste spolu s dieťaťom, aby uspokojila jeho rastúce potreby. Tento orgán zastáva funkcie viacerých systémov, čím napomáha plnému rozvoju plodu. Pozrime sa, čo všetko placenta zabezpečuje a čo je o nej dobré vedieť.

Placenta preberá funkcie viacerých orgánov. Zabezpečuje prísun okysličenej krvi, čím plní funkciu pľúc, a filtruje toxíny ako obličky. Poskytuje potrebné živiny pre bábätko a funguje aj ako obranný štít pred patogénmi. S dieťaťom ju spája pupočná šnúra.

Tento orgán funguje aj ako žľaza – vylučuje hormóny potrebné na podporu rastu dieťaťa a prípravu tela matky na materstvo. Hormóny z placenty podporujú rast maternice, prsného tkaniva a zrýchľujú metabolizmus matky. Zároveň môžu spôsobovať tehotenské ťažkosti ako rannú nevoľnosť, kŕčové žily či tehotenskú cukrovku.

Placentou preteká krv dieťaťa i matky, ktoré sa však nikdy nemiešajú, čo je fascinujúci fakt o tomto jedinečnom orgáne. K oddeleniu dochádza v tzv. placentárnej bariére, ktorú tvoria špeciálne vrstvy buniek, ktoré zabezpečujú, aby sa krv matky a dieťaťa nikdy priamo nemiešali. Táto bariéra umožňuje výmenu živín, kyslíka a odpadu medzi matkou a dieťaťom cez malé molekuly, no zároveň chráni dieťa pred potenciálne škodlivými látkami z krvi matky.

Placenta obsahuje gény matky aj otca, pretože vzniká z oplodneného vajíčka. Tento orgán je teda unikátny v tom, že na rozdiel od väčšiny ostatných orgánov v matkinom tele nesie genetický kód nielen matky, ale aj otca dieťaťa. Podľa výskumov publikovaných v Nature Genetics hrá táto genetická zložitosť placenty významnú úlohu pri adaptácii placentárnych funkcií na potreby dieťaťa, čo je kľúčové pre správny vývoj plodu.

Placenta vzniká len počas tehotenstva, a po splnení svojej úlohy je vypudená z tela matky, kde končí ako biologický odpad, pokiaľ sa nepoužije na ďalšie účely. Mnohé kultúry a tradície pristupujú k placente rôzne. V niektorých prípadoch sa placenta uchováva alebo využíva na rituály, ako je napríklad sadenie stromu, čo symbolizuje nový život a rast. V posledných rokoch sa objavujú aj možnosti medicínskeho využitia, vrátane výroby placentárnych produktov, ako sú výživové doplnky alebo produkty starostlivosti o pleť.

Jednovaječné dvojčatá môžu mať spoločnú placentu, zatiaľ čo dvojvaječné vždy každé svoju. Závisí to od momentu, kedy sa oplodnené vajíčko rozdelí. Jednovaječné dvojčatá majú spoločnú placentu, ak sa oplodnené vajíčko rozdelí na dve časti po vytvorení placenty. Tento typ vývinu je známy ako monochoriálne dvojčatá, kde obe embryá zdieľajú jednu placentu, hoci každé má vlastný amniotický vak.

Placenta pripravuje matkino telo na dojčenie a počas tehotenstva produkuje hormón, ktorý potláča tvorbu materského mlieka. Po pôrode placenty organizmus dostáva signál, že nastal čas na produkciu mlieka.

Placentofágia označuje konzumáciu placenty. V niektorých kultúrach, aj u nás, je placenta konzumovaná ako zdroj výživy pre matku, čím by mala podporovať tvorbu mlieka, energiu a prevenciu popôrodnej depresie. Konzumuje sa čerstvá, varená, vo forme tinktúry alebo kapsúl.

Sadenie placenty je rituál, pri ktorom sa placenta zasádza do zeme, často spolu so stromom, ktorý symbolizuje rast dieťaťa.

Lotosový pôrod spočíva v tom, že dieťa zostáva pripojené k placente pupočnou šnúrou, až kým pupočník prirodzene neodpadne. Verí sa, že týmto spôsobom využije všetky živiny z placenty.

Placenta je často označovaná ako „strom života“. Pri pohľade na jej štruktúru naozaj pripomína strom. Mnohé mamičky si z placenty robia odtlačky ako pamiatku.

Placenta môže vážiť až 500 g a dosiahnuť priemer 20 cm.