Fotografie, ktorých by ste sa mali strániť. Pre toto doma nevystavujte obrázky mŕtvych

Netvrdíme, aby ste sa obrázkov, ktoré vám pripomínajú svojho mŕtveho milovaného, mali nadobro vzdať. Uložte ich napríklad niekam do zásuvky alebo na iné vhodné miesto tak, aby ste ich nemali neustále na očiach a prezerajte si ich len počas vhodných chvíľ. Existujú totiž názory, že otváranie albumu s fotografiami mŕtvych by malo nastať len počas dní pamiatky zosnulých alebo výročia ich smrti. Dôvod? Je jednoduchý. Zabránite tým vplyvu mŕtvej energie na živých ľudí.

Či už veríte v posmrtný život alebo nie, fotografia zosnulého je nejakým spôsobom spojená so svetom mŕtvych, lebo po smrti človek opúšťa svoje spojenie so svetom živých. Viete teda, ako správne uchovávať fotografie, ktoré nemusia vyvolať len spomienky? 

1/ Dajte možnosť duši mŕtveho odísť, preto jeho fotografie nevešajte do každej miestnosti domu, ani ich neukladajte na akýsi pomyslený oltárik kdesi na komode.  

2/ Ak ste aj fotografie uložili do zásuvky, nepozerajte sa na ne príliš často. Zbavujete sa tým pozitívnej energie a môžete ochorieť duševne aj fyzicky.  

3/ Nikdy by ste nemali doma skladovať fotku z pohrebu, lebo je obzvlášť nebezpečná. Okrem toho, že fotografovanie zosnulého, ktorého ukladajú do hrobu je obzvlášť morbídne, takéto fotografie vám nedovolia zabudnúť na túto smutnú udalosť. Výsledkom je, že pri pohľade na ne nenájdete vnútorný pokoj. Takýchto fotiek sa rozhodne zbavte!

4/ Fotografie mŕtvych by ste mali skladovať oddelene od fotografií živých. Uložte ich do čierneho obalu alebo krabice a uložte namiesto, kam chodíte len zriedkavo.

5/ Ak sú na jednej fotografii mŕtvi aj živí, bez váhania ich roztrhajte alebo aspoň prestrihnite tak, aby ste ich od seba oddelili. Inak dovolíte vplývať negatívnej energii na preživších.  

Je to len povera?
Na to, či svet mŕtvych naozaj negatívne vplýva na svet živých, existuje mnoho názorov. Psychológovia si myslia, že sa bojíme zavesiť fotografie mŕtvych nie kvôli akejsi hrozbe z podsvetia, ale preto, že nám pripomínajú pominuteľnosť života.

Podvedome myslíme na to, že raz príde deň, kedy zomrieme aj my. Radia teda, aby sme zosnulým odpustili. Ak to urobíme, fotografie nebudú spôsobovať žiaľ ale budú vyvolávať len veselé spomienky.

Morbídne zvyky
Každopádne, či sa rozhodnete fotky svojich blízkych uchovávať a vystavovať ich, je len na vás. Lebo pominuteľnosť života sprevádza ľudstvo od nepamäti a najvypuklejšia – až morbídna bola v časoch viktoriánskej éry v 19. storočí. Osýpky, šarlach, rubeola – tieto choroby ľudí zabíjali vo veľkom, tak pre ľudí vtedajšej doby bola smrť akousi súčasťou života. Nezomierali len starí a chorí ľudia, ale nie zriedkavo aj malé deti. A pozostalí? V snahe uchovať si na nich spomienku, sa neštítili fotiť s nimi aj po smrti a následne zábery vystavovali.

Pre fotografov to bol výnosný biznis. Cena fotografie bola v tom čase vysoká a fotku svojho blízkeho si nemohli pozostalí urobiť len tak sami na smartfón. Naopak. Na vytvorenie ako tak realistického záberu bol potrebný profesionálny fotograf.

Ten celú scénu naaranžoval a ľudí poučil, aby sa nehýbali, keďže fotografie mali dlhú uzávierku. Tak vznikali posledné a pre mnohých aj jediné fotografie, na ktorých mŕtvoly neprirodzene stáli, sedeli v kresle alebo sa „tvárili“, že len spia...  

Žiaľ, pre mnohých išlo nie o fotky vyhotovené doslovne v hodine dvanástej, ale občas až pár minút po nej. Mŕtvi boli po smrti upravení tak, aby pôsobili prirodzene, ale žiaľ, nie vždy výsledok snahy fotografa a „aranžéra“ dopadol na jednotku. Niektoré zábery sa zasa na nič nehrali a bolo jasné, že na zábere je mŕtvy človek. Nečudo, veď ležal priamo v rakve. 

Pri mŕtvom zosnulom sa často vyfotila celá rodina, pričom ľudia stáli aj pri niekoľkodňovej mŕtvole. (Paradoxne, kvôli dlhej uzávierke práve mŕtvola vyzerala na fotografiách najostrejšie, lebo model, ktorý sa nehýbe, bol v tom čase najlepším modelom).

Dodnes sa teda zachovali fotografie, na ktorých pózujú živí s mŕtvymi. Malé deti boli obklopené hračkami a pri nich boli ich živí súrodenci.

Morbídna výstavka
Ak si myslíte, že fotografie končili kdesi v šuplíku, ste na omyle. Keďže išlo často o jediné zábery, teda jedinú hmatateľnú spomienku, ľudia ich s hrdosťou vystavovali na viditeľných miestach a brali to ako samozrejmosť ich životov. Na čo je dnes absurdné čo i len pomyslieť, však bolo vo viktoriánskej dobe úplne normálne. Dá sa povedať, že na všadeprítomnosť smrti si ľudia zvykli.

Fotografie priamo z viktoriánskej éry nájdete v galérii.