Halušky, ani pirohy! Medvedia tlapa, veveričky a slimáky boli kedysi našimi národnými jedlami

Rozdiely medzi šľachtou a chudobnými sa v minulosti odrazili aj v ich jedálničkoch. Zatiaľ čo boháči si dopriali rôzne lahôdky, nemajetné rodiny jedávali najmä hrachovú kašu, varené obilniny a polievky, ktoré vyzerali úplne inak ako v súčasnosti. Ich základ tvorilo pivo, do ktorého dávali sezónne plodiny. Často boli veľmi skromné a skôr vodové. Hlavným jedlom chudobných boli krúpy a pohánka, ktoré pripravovali s mliekom. Mäso jedávali len výnimočne. Kravy či kozy používali skôr na mlieko a sliepky na znášanie vajec, preto ich tak skoro nezabíjali. Aj tento dobytok mali len tí šťastnejší.

Z toho dôvodu hľadali naši predkovia zdroj bielkovín vo voľnej prírode. Tam si lovili skutočne všetko, čo sa hýbalo. A dokonca aj tie slimáky, nad ktorými dnes ohŕňame nos ako nad francúzskym pánskym huncútstvom. „V stredoveku sa premieňalo na jedlo prakticky všetko, čo sa dalo chytiť v lesoch a na lúkach. Ježkovia, sysle, z ktorých bola najviac cenená ich pečeň, veveričky, ktoré sa varili s cibuľou a sušenými jablkami, bobry, vrany, z ktorých sa varila polievka, žaby i slimáky. Tieto lahôdky boli obľúbené predovšetkým medzi pastiermi dobytka, ktorí si ich mohli upiecť alebo uvariť priamo v teréne. Pochúťkou boli dokonca aj plchy,“ pre iDnes.cz vysvetlil Vladimír Pošťulka, znalec v odbore histórie stolovania. Zvieratá sa spotrebovali vždy úplne celé. Varila sa hlava, jedli sa uši a z kráv aj vemienka, ktoré boli delikatesou.

Peter Studnička z Vysokej školy hotelovej v Prahe predstavil pre iDnes.cz aj niekoľko receptov, ktoré varili naši predkovia v stredoveku. Tie majetnejšie rodiny sa už dostali aj k prvý koreninám alebo ochucovadlám, ktoré robili ich jedlá atraktívnejšie. Sysle a ježkov pripravovali na červenom víne s medom, mandľami, klinčekmi, zázvorom, muškátovým kvetom, korením a šafranom. Týmto vylepšovali aj bobrie chvosty, ktoré pokladali za delikatesu. Vemienka zase rozsekali a varili v omáčke z mandlí, vína, masla a žĺtkov, ktorá sa zahusťovala hriankou. Z tých tradičnejších pokrmov obľubovali pečené kurča alebo sliepku, ktoré buď piekli na mede, alebo robili so slivkovou omáčkou. Ryby sa nachádzali aj na tanieroch chudobných častejšie, lebo boli v riekach dobre dostupné. No vtedy ich nepokladali za mäso a jedlá z nich pokladali len za nutnosť.

Aké koláče sa piekli v stredoveku? Čítajte na ďalšej strane.

V Dámskom klube prezradili čosi viac aj o jedálničku našich predkov z čias Veľkej Moravy. Vtedy nachádzali všetky potraviny pre život v lese. Spracovávali rôzne druhy hríbov a lesných plodov, k tomu lovili rôzne aj malé druhy živočíchov. Strukoviny a koreniny ku nám prišli až v čase, keď sa otvorili obchodné cesty s Áziou a Amerikou. Najpoužívanejší bol cícer. Hlavným jedlom vždy bývala kaša. Či už strukovinová, alebo krupicová. „Najmä šľachta si pochutnávala na medvedích labách na pive alebo veveričke na šípkovej omáčke. Slimáky, ondatry a žaby boli typickou súčasťou nášho jedálnička,“ vysvetlili v tomto magazíne. Vajíčka pripravovali najmä pre mladomanželov, pretože symbolizovali plodnosť.

Zo sladkých pochúťok to tiež vyhrávali kaše, ktoré ale sladili medom. Pomocou neho často pripravovali aj typické slané jedlá, ktoré takto premenili na dezerty. Ďalším sladidlom bola mrkva, ktorú sušili a takto pridávali do jedál. Jedným z najstarších koláčov boli piškóty, ktoré na Spiš priniesli Nemci už počas stredoveku.

Počuli ste už náš podcast?