HIV u detí a jeho prejavy

Vírus HIV je nebezpečný tým, že postupne ničí ľudský imunitný systém a oslabuje jeho schopnosť bojovať s infekciami. Ničí i biele krvinky, ktoré sú zodpovedné za boj so škodlivými mikroorganizmami, ktoré sa dostávajú do tela. Týmto sa organizmus stáva úplne bezmocným v boji s mikróbmi a podlieha všetkým chorobám. Svoj boj nakoniec prehráva a postihnutý človek umiera.

Najviac ohrození bývali kedysi homosexuáli a ľudia drogovo závislí, hlavne tí, ktorí používali nesterilné ihly. V súčasnosti sú však najrizikovejšou skupinou ženy. HIV vírus sa môže preniesť z matky aj na dieťa. Asi štvrtina detí narodených HIV pozitívnym ženám je infikovaná. U týchto detí sa s najväčšou pravdepodobnosťou neskôr z HIV nákazy vyvinie AIDS. Veľká časť takýchto detí umiera vo veku štyroch rokov, no podaktoré sa dožijú "až" ôsmeho roku života.

HIV sa dá preniesť aj materským mliekom, takže infikovaným ženám sa po pôrode zväčša zastavuje laktácia a deti sú kŕmené umelou stravou. V rozvojových krajinách, kde je čistá voda iba snom, je však dojčenie nevyhnutné. Tehuľkám s AIDS alebo pozitívnymi testmi na HIV vírus sa podáva špeciálny liek, ktorý výrazne znižuje riziko prenosu vírusu na dieťa.

Štatistiky uvádzajú, že počet infikovaných a chorých detí vo svete výrazne stúpa. Vzhľadom na to, že hlavným zdrojom nákazy detí je predovšetkým matka, zvyšujúce sa počty HIV infikovaných žien sú v priamej súvislosti so stúpajúcim počtom infikovaných detí.

Nie je ani celkom jasné, či pôrod cisárskym rezom zaistí ochranu novorodenca proti infekcii HIV.V priebehu fyziologického pôrodu je totiž dieťa vystavené pôsobeniu infikovanej krvi aj pošvového hlienu.

Iným zdrojom nákazy u detí je infikovaná krv. Táto cesta však v súčasnom období stráca na dôležitosti, vzhľadom na prísnu kontrolu darcov krvi a vylúčenie rizikových osôb z darcovstva. V rozvojových krajinách to však celkom neplatí. U starších detí sa udáva aj možnosť prenosu nákazy pohlavnou cestou alebo kontaminovanými ihlami.

Príznaky ochorenia sú u detí odlišné ako u dospelých. Súvisí to najmä s nezrelosťou imunitného systému novorodenca a dojčaťa. Dĺžka inkubačného obdobia závisí aj od cesty prenosu. Väčšina detí infikovaných v priebehu tehotenstva sa narodí v správnom termíne pôrodu, bez klinických známok ochorenia. Obdobie nositeľstva HIV bez akéhokoľvek príznaku môže trvať rozlične dlho. Klinické príznaky ochorenia sa prejavia obyčajne v priebehu prvých 12-18 mesiacov. Asi štvrtina z infikovaných detí závažne ochorie a zomrie už v prvom roku života. Iné deti môžu byť aj počas niekoľkých rokov bez príznakov.

Najbežnejšie klinické príznaky ochorenia u detí sú:

- často sa opakujúce hnačky
- plesňové povlaky v ústach
- opuch miazgových uzlín
- zväčšená pečeň a slezina
- opuch príušnej žľazy
- najrozličnejšie vyrážky
- opakujúce sa bakteriálne infekcie

Deti s týmto ochorením upadajú, chudnú a majú oneskorený rast. V rozvinutom ochorení AIDS bývajú hlavnou príčinou chorôb a úmrtnosti pľúcne komplikácie. Deti, ktoré ochorejú na pneumocystový zápal pľúc do jedného roku, zomierajú väčšinou v priebehu štyroch mesiacov.

Časté bývajú aj ťažké bakteriálne ochorenia, ku ktorým sa môžu pridružiť ďalšie vírusové, plesňové alebo parazitárne infekcie. V druhom roku života môže mať dieťa postihnutý mozog a nervový systém. Začína sa oneskorovať jeho psychomotorický vývin, zabúda a stráca naučené schopnosti. Niekedy sa zjavujú kŕčové záchvaty, bolesti svalov a poruchy pohyblivosti.

V súčasnej dobe neexistuje na HIV a AIDS žiadny účinný liek. Liečba je len symptomatická a to bohužiaľ až v treťom a štvrtom štádiu. Liečia sa vlastne len pridružené ochorenia, ktoré vznikajú dôsledkom oslabeného, alebo už úplne nefunkčného imunitného systému.

Autor: Erika