Husákove deti dajte si súťaž: Koľko predmetov z vášho detstva spoznáte?

Zaspomínajte si spolu s nami na roky minulé. Husákové deti prepadne pri pohľade na tieto predmety nostalgia. Naše obľúbené hračky, alebo aj bežné pomôcky nám pripomenuli redaktori Plus JEDEN DEŇ. Dajte si malú súťaž, kto z rodiny si bude pamätať najviac z nich.

Na nákupy sme chodili s takýmito malými košíkmi. Aj po rokoch si vieme predstaviť všetky dobroty, ktoré sme tam ukladali.

Spomenuli ste si práve na vôňu čerstvo pomletej kávy. Takéto mlynčeky väčšinou stáli v blízkosti pokladní. Ľudia si v nich pomleli celé zrnká, ktoré krásne rozvoniavali po celej predajni.

Zabudnite na elektronickú váhu. Kedysi si museli predavačky poriadne potrápiť hlavičky. Pohrali sa so závažím, urobili bleskové prepočty a výsledná cena bola na svete.

A teraz prichádza najťažšia otázka. Pamätáte si ešte ktorý odtieň mal akú príchuť? Stavíme sa, že minimálne modrá limonáda vás poriadne potrápi.

Kedysi sme nemali na výber toľko vôní ako dnes. No pre mnohých bol jeden jasný favorit. Konvalinkové mydlo bolo hitom našich obchodov.

Predavačky, čašníčky, ale aj iný personál musel mať povinne zdravotnú či bezpečnostnú obuv. Ponúkala stabilitu a dobré vetranie pre nohu. V podnikoch ste tak nevideli veľa pestrosti.

Zvuk v rádiách síce nebol tak čistý ako v súčasnosti, ale napriek tomu pri nich sedávali celé rodiny. Počúvali sme nedeľné rozprávky, komentovanie športových zápasov i najväčšie hity.

Tí šťastnejší mali doma kotúčové magnetofóny. Sami si tak mohli púšťať svoje obľúbené piesne a zabávať aj susedov.

Alebo ste boli skôr fanúšikmi gramofónov? Zaujímavosťou je, že kvôli kvalite zvuku sa opäť dostávajú na výslnie.

Veľm podobný televízor mala doma každá rodina. A pamätáte si ešte na to, ako sa kedysi lepili na obrazovky farebné celofány, aby sme mali akože farebné vysielanie?

Kedysi sme dokázali existovať bez mobilov. Spokojne sme išli na výlet a netrápilo nás, že sa nám nikto nevie dovolať. Telefonáty sme si cenili a tešili sme sa, keď sme počuli niekoho blízkeho.

Pamätáte si ešte na to, ako sme si s kamarátmi volali z telefónnych búdok. Občas nám poslúžili aj na tajné schôdzky alebo bozky s prvou láskou.

V minulosti filmári v televíziách a pri filmovaní používali takéto mašinky.

Kto by nemal doma Biomat? Tento prací prášok bol záchranou pri akejkoľvek špinavej bielizni.

Aktovky kedysi vyzerali úplne inak ako v súčasnosti. A kto mal takúto parádnu farebnú s obrázkom bol najväčší frajer v triede.

Presne z tejto učebnice sme sa začali učiť čítať. Pamätáte si niektoré obrázky?

Aj učenie počtov bola veľká zábavka. Sčítanie, odčítanie i násobilka boli s takýmto krásnym počítadlom hračkou.

Na čo ste si teraz najprv spomenuli? Na počet spálenych kusov oblečenia, ktoré vám zničili tieto žehličky alebo na to nekonečné teplo pri žehlení?

V kuchyni sa tradične šetril priestor. A keďže rodiny boli veľké, potrebovali sa nejako pomestiť k stolu. Ideálnym riešením bola lavica, ktorá väčšinou skrývala veľká tajomstvá. Pamätáte si na skrinky, ktoré ste objavili po otvorení sedadla? Bolo v nich skutočne všetko, na čo ste si práve spomenuli.

Pre mnohých z nás bola takáto váha skúškou trpezlivosti. Keď prišli na scénu modernejšie digitálne, bola to veľká úľava.

Kto mal doma takéhoto smiešneho šaša? A ktorá hračka z detstva bola vaša najobľúbenejšia?

Do tretice váha, ktorou sme si kontrolovali vlastnú hmotnosť. Pre mnohých bola zároveň nočná mora, pretože mali obavu z čísla, ktoré na nej uvidia.

V bielom alebo v čiernom vydaní. Takéto sošky mala každá domácnosť a pokladali sme to za umelecké veľdielo. zaujímavosťou je, že podobne dnes vtipné ozdoby sa v súčasnosti predávajú za veľa peňazí.

Aj v minulosti sa ženy rady parádili. Doma im preto nechýbali takéto malé kabelky na pár nevyhnutností. Ktorá bola tá vaša?

Spomínate? Ani táto pomôcka nechýbala v našich domácnostiach.

Paradoxom je, že i keď sa nám niektoré predmety časom zunovali, neskôr opäť prišli do módy. To je aj prípad sieťovky, ktorá zažila veľkú vlnu novej popularity.

Toto bola najpredávanejšia káva socializmu. Turka z čerstvo pomletých zŕn sme si robievali v práci, ale aj počas chvíľ pohody.

Najprv sme sa učili najzdiť na takejto peknej trojkolke a až potom sme presedlali na bicykel. Dedili sa nielen medzi súrodencami, ale ochotne sme ich požičiavali aj kamarátom z ulice.

Pamätáte si ešte tieto označovače z dopravných prostriedkov? Patrili ku ním malé obdĺžnikové lístky, na ktoré sa vyrazil dátum a čas.

Dnes sa už na neho pozeráme kritickejšie a zdá sa nám nepohodlný. No v minulosti boli veľkým hitom. Práve takýto istý mala väčšina domácností.