Stop detskej ŠIKANE! Komu TO má dieťa vlastne nahlásiť?

Cieľom iniciatívy, ktorú začiatkom októbra spustila Nadácia Markíza v spolupráci s Linkou detskej istoty a Ministerstvom školstva SR je vyvolať širokú diskusiu o šikanovaní medzi deťmi, učiteľmi aj rodičmi a pomôcť im. Tému televízia podporila aj v obľúbených seriáloch Pán profesor či Oteckovia, ale aj v spravodajských a publicistických reláciách Televízne noviny, Teleráno a Reflex.

Pomôže aktívny prístup
Komorný, ale hĺbkový prieskum naprieč slovenskými školami ukázal, že:

RADÍ detská psychologička a riaditeľka škôlok Petra ARSLAN ŠINKOVÁ.

Ako si môžu rodičia či starí rodičia všimnúť, že s dieťaťom nie je niečo v poriadku a môže byť obeťou šikanovania?
Ak intuitívne vycítia, že sa niečo deje, nemali by sa dať odbiť a mali by byť oveľa všímavejší. Dieťa či vnúča začne byť viac uzavreté, smutné alebo nervózne a mrzuté. Trávi čas zatvorené v izbe, nekomunikuje alebo reaguje prehnaným hnevom či plačom. Môže mať aj problém so spánkom, s chuťou do jedla a učením. Vyhýba sa škole, nachádza rôzne výhovorky, aby tam nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť aj psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha.

Zaberá skôr kontrola rodiča alebo dôvera, uvoľnený prístup a pravidelné vysvetľovanie?
Mali by sme myslieť predovšetkým na to, že šikanované dieťa môže mať pocity viny a hanby. Často má dojem, že sa ocitlo v bezvýchodiskovej situácii, cíti bezmocnosť, strach a úzkosť. Nenapadne mu, že by sa mohlo zdôveriť dospelému, ktorý by mu mohol pomôcť, alebo sa obáva, že sa potom situácia ešte zhorší.

Ako treba postupovať? Komu to má dieťa nahlásiť?
Podstatné je s dieťaťom odmalička komunikovať o jeho pocitoch, potom sa ľahšie zdôverí aj v takejto ťažkej situácii, ale aj sa vcíti do pocitov niekoho iného. Ak je očividné, že na rodiča sa nedá obrátiť, dieťa by sa malo zveriť inému dospelému alebo na stránke www.odpisemeti.sk.

S akými prípadmi sa u slovenských detí stretávate v praxi?
U dievčat predovšetkým so psychickou šikanou. Prehliadanie, zámerné ignorovanie, vylučovanie z kolektívu. Chlapci si často ubližujú fyzicky, manipulujú obeť, aby spravila niečo proti svojej vôli. Časté je aj ničenie vecí, branie desiaty a peňazí.

Aká je celková situácia na Slovensku? Má naše školstvo mechanizmy na jej riešenie?
So šikanovaním sa podľa výskumov stretne každé druhé až tretie dieťa. V legislatíve šikana stále nie je uvedená ako trestný čin, ale správanie agresora môže napĺňať jeho skutkovú podstatu. Taktiež prenasledovanie, ohrozovanie a vyhrážanie, aj to prostredníctvom internetu.

Čo radíte, ak neplnoletého šikanujú alebo odťažujú online?
Táto sféra narastá, lebo deti komunikujú práve takto. Je dôležité, aby si uložili dôkaz, agresora zablokovali a hlavne sa zdôverili dospelému. Veľmi potrebná je aj úzka spolupráca školy a rodiny. Aj kyberšikana často nadväzuje na „klasické“ ubližovanie v škole. Každá škola by mala mať zapracovanú smernicu o šikane, prípady konzultovať s pedagogicko-psychologickými poradňami a tie závažné nahlasovať aj na políciu a na „sociálku“ - úrad sociálno-právnej ochrany.

Ako môže situácia alebo dlhodobý stav šikanovania dieťa poznačiť?
Na celý život. Šikana veľmi vážne ovplyvňuje zdravie dieťaťa, neriešená je veľkou záťažou na jeho psychiku a pôsobí traumatizujúco. V dospelosti môže vyústiť do pocitu menejcennosti, problémov v práci aj v partnerských vzťahoch.

VÝZVA
Stal/-a si sa obeťou šikany alebo si bol/a jej svedkom? Nezostaň ticho. Ak máš pocit, že sa o tom nemôžeš porozprávať s nikým vo svojom okolí, kontaktuj 24 hodín denne Linku detskej istoty na bezplatné číslo 116 111 (24 hodín denne, anonymne), napíš na e-mail 116111@ldi.sk alebo sa poraď cez čet s odborníkmi na stránke www.odpisemeti.sk.