Je zdravé nechať bábätko vyplakať?

Malí vydierači
Niektorí ľudia sú presvedčení, že bábätko si plačom akoby „cvičí“ svojich rodičov. No a kto z dospelých má rád, keď s ním niekto manipuluje? Keď si rodičia povedia, že plačom ich bábätko vydiera, budú to chcieť zrejme zastaviť. Problém býva najmä pri zaspávaní, kedy sa bábätká a batoľatá dožadujú prítomnosti svojich rodičov, spravidla matky.

A tu často nastupujú spomínané „vyplakávacie“ metódy, ktoré majú za cieľ naučiť malých vydieračov disciplíne. Je to jednoduché - dieťa uložíte do postieľky (prebalené, napapané a po všetkých stránkach uspokojené) a odídete. Keď dieťa začne plakať, počkáte stanovenú dobu a až potom prídete k dieťaťu, avšak len nachvíľku (pohladiť, uistiť o svojej prítomnosti) a šup preč.

Takto sa to opakuje v určitých intervaloch a toto „cvičenie“ sa robí niekoľko dní. Výsledkom zväčša býva, že sa dieťa natoľko „vyplače“, až „pochopí“, že jednoducho iná cesta ako samostatné zaspávanie neexistuje a rezignuje.

Úspech alebo nie?
Väčšina rodičov, ktorým sa takouto metódou podarilo naučiť malých nespavcov zaspávať samých alebo prespať celú noc, si to nevedia vynachváliť. Voľné večery a odpočinutá mamička sú predsa úspechom.

Navyše, rodičia si myslia, že to prospeje i dieťaťu, pretože sa naučí disciplíne a jeho spánok nadobudne konečne správnu podobu. Zaspávanie pri matke, dožadovanie sa nočného dojčenia a podobne – to považujú autori „vyplakávacích“ metód za zlozvyky, ktoré treba odstrániť.

No na druhej strane sú odborníci, ktorí tvrdia, že tieto metódy sú pre deti nevhodné a môžu im spôsobiť nemalú traumu. Obzvlášť negatívny dopad majú takéto metódy na malé bábätká vo veku len niekoľko mesiacov.

Takto malé bábätká nevedia dať svoje potreby najavo inak, než plačom. Aj keď sa vám môže zdať, že dieťa je po všetkých stránkach uspokojené a teda jeho plač je neopodstatnený, nie je to tak.

Vášmu dieťaťu niečo chýba, možno pocit istoty a bezpečia. Plačúce bábätko je pod vplyvom silného stresu, ktorý sa stupňuje, ak dlho nikto na jeho plač neodpovedá. Dráždi to jeho nezrelú nervovú sústavu a neskôr môže spôsobiť traumy, nehovoriac o narušení väzby medzi matkou a dieťaťom. Tiež je v týchto prípadoch zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Mnohé bábätká plačú tak intenzívne, až sa povracajú. To nie je v poriadku...

Pocit bezpečia pri zaspávaní pozitívne vplýva na rôzne telesné funkcie dieťatka a jeho spánok je tak pokojnejší. Tým, že budete reagovať na plač svojho dieťaťa, nevychováte z neho nesamostatnú bytosť, práve naopak. Vždy však budú existovať dva tábory – jedni budú za „vyplakávanie“, iní proti. Je len a len na rodičoch, ktorú cestu zvolia. Čo tak nechať prehovoriť svoje materinské inštinkty?

Autor: Diana