Kde má bývať mladý pár?
7. 5. 2010, 5:45

Spoločné bývanie môžeme v dnešnej dobe chápať ako predmanželskú skúšku, ak sa znesiete či vám to bude klapať úplne excelentne, existujú predpoklady, že vám to bude takto klapať aj v manželstve.
Ak ste neustále "v sebe" kvôli hlúpostiam a nie ste schopní preniesť sa cez ne a hľadať účinné riešenia, spoločné bývanie môže vzťah ohroziť. Rátajme ale s myšlienkou, že by ste sa znášali navzájom veľmi dobre, kam v takomto prípade zložiť hlavu na noc?
Všade dobre, doma ... I.
Tí, ktorí majú možnosť žiť v rodičovskom dome a nájde sa tam miesto aj pre druhú polovičku, majú v istom zmysle výhodu, že si môžu v pokoji zarábať na vlastné bývanie, najmä, ak sa rodičovský dom nachádza v pomerne dobrej vzdialenosti vzhľadom na lokalitu zamestnania.
Je to ale dvojsečná zbraň, paradoxne obzvlášť v prípade, ak si s rodičmi obaja rozumiete. Čím dlhšie žijete v pohodlí domova, tým môže byť ťažšie odpútať sa od takéhoto bývania a začať riešiť vlastné hniezdo. Našťastie, všetci sme len ľudia a vo väčšine prípadov sú rodičia radi, keď vtáčatko vyletí za novými možnosťami.
Do podnájmu
Kým u nás vnímame podnájmy ako dočasné riešenie ubytovania, v zahraničí nie je nič nezvyčajné, keď aj po vychodení študentských topánok ešte stále nevlastníte byt. Všetko je to len vec prístupu, či máte radšej istotu, ale aj záväzky alebo slobodu, ale istota nikde.
V čerstvých poštudentských rokoch to ešte nie je nič zvláštne dokonca aj keď sa pár rozhodne pre podnájom, no s pribúdajúcim vekom nás jednak tlačí spoločenské vnímanie a tak trochu aj biologické hodiny k tomu, aby sme sa usadili. A ideálny rodič by predsa chcel zabezpečiť pre svojho potomka všetky možné istoty sveta a tak... kupuje.
Všade dobre, doma... II.
V tomto momente je už na rozhodnutí konkrétnych dvoch ľudí, či sa chcú investovať prostriedky do kúpy bytu s vidinou vlastného domu do budúcnosti alebo sa pre dom rozhodnú ihneď. Na jednej strane sú tu finančné možnosti, výber lokality a množstvo individuálnych faktorov.
Dieťa na ceste? Asi by ste chceli, aby malo také pekné detstvo ako ste mali vy, u babičky na dvore, naháňať chrobáky a bezstarostne sa čvachtať v plechovej vani. Skúste v polovici júla hodiť pred panelák plechovú vaňu a nechať nahé dieťa nech sa čvachce, ktorý sociálny pracovník vás zastihne prvý.
A zas pokiaľ plánujete stráviť ešte zopár rokov na kariérnom rebríku, asi vám taký relax na záhradke bude nanič, keď ju uvidíte len pri vchádzaní a vychádzaní z garáže. Samozrejme, neznamená to, že kto chce deti, nech ide do domu, a kto chce robiť, nech ide do bytu. Je už na každom, ako si zváži priority a ako tomu uspôsobí svoje bývanie.
Autor: Tamara