Klamať v manželstve? Prísne dovolené!

Keď trochu zalovíte v pamäti, sama zistíte, že nie každá veta, ktorá opustí vaše pery je svätá pravda v plnej svojej dokonalosti. Vlastné deti učíme hovoriť pravdu a pritom im sami na zvedavé otázky typu „ako prichádzajú na svet deti?“ dávame nezmyselné odpovede, ktoré okolo pravdy ani neprešli.

Ako sa rozhodnete?
Tak nejako podobne to s pravdou býva aj v prípade manželských vzťahov. Niekedy volíme milosrdnú lož, inokedy nachádzame útočisko v taktickom mlčaní, alebo pravdu vykreslíme vo farbách, ktoré sa nám páčia viac. Klamstvo láka svojou pohodlnosťou a priťahuje predstavou vyhnúť sa zbytočným sporom.

V partnerstve sú dvaja vždy na jednej lodi. A aby loď nestratila správny smer, alebo sa úplne nepotopila, treba vedieť šikovne obracať kormidlom – teda v našom prípade správne voliť medzi pravdou, mlčaním, či malým klamstvom.

Musí vedieť pravdu?
Predstavte si muža, ktorý by zniesol holú pravdu o svojom zjave, hygienických návykoch, či sexuálnych zručnostiach. Nájsť takého je takmer nemožné. Koniec koncov ani my ženy sa netešíme narážkam na naše pribúdajúce vrásky, nedokonalosti postavy, technické anti-zručnosti, či chýbajúci sexuálny apetít.

Nemusíme predsa vedieť úplne všetko, čo si o nás partner myslí a rovnako mu nemusíme vešať na nos všetko, čo sa preženie mysľou nám. Navyše bývajú naše názory na jeho správanie či výzor veľmi závislé od fázy menštruačného cyklu, v ktorom sa práve ocitáme.

Pomaly ďalej zájdeš!
Otázkou teda ostáva, do akej miery je vyrieknutá pravda skutočne objektívna a či úprimnosť v tomto prípade nespôsobí viac škody ako úžitku. Preto opatrne s rýchlym servírovaním nevinnej, no často pichľavej pravdy.

Pravda je skutočne skvelá vec, ale pre vyrovnané a šťastné spolužitie asi tiež nie je tak celkom všetkým. Hlavne keď vieme, že by mohla viac ublížiť, ako pomôcť.

Autor: Alica