Môj syn je asi gay: Ako to zvládnuť?

Názorov a postojov je veľa, väčšinou sa však pohybujeme medzi dvoma extrémami : zásadné áno a zásadné nie. Pritom paradoxne rozhoduje väčšina, ktorej sa priamo nedotýkajú problémy, s ktorými homosexuáli stretávajú takmer denne. Medzi najzvláštnejší prístup patrí asi ten, že gayovia a lesbičky mi nevadia, ale v mojom okolí ich nepotrebujem mať. Čo ale ak zistíte, že vaše dieťa zrejme nebude patriť k tým „normálnym“ a rozhodne sa ísť inou cestou ako drvivá väčšina populácie?

Homosexualita nie je žiadnou sezónnou záležitosťou. Náklonnosť k rovnakému pohlaviu sprevádzala ľudstvo od počiatkov civilizácie a v určitých obdobiach dejín nevzbudzovala žiadne pohoršenie.

Ľudstvo samé si však začalo určovať pravidlá, čo je normálne a s hojnou pomocou cirkvi pracovalo na odčleňovaní „iných“ jedincov zo spoločnosti. A obzvlášť v súčasnej dobe prevrátených hodnôt, kedy nám viac záleží na tom, čo si o nás iní myslia, ako na tom, aby sme rozmýšľali nad ľuďmi, ktorým na nás záleží, je pre nás ťažké hľadať cesty, ktoré sa odkláňajú od normálu.

Čo na to povie rodina, susedia, kolegovia, verejnosť? Ak vás trápi toto, namiesto toho, aby ste sa zaoberali tým, či je vaše dieťa šťastné a spokojné, potom je chyba vo vás a nie vo vašom potomkovi. Že nebudete mať vnúčatá?

Nevestu, s ktorou budete môcť v budúcnosti poklábosiť o spoločných problémoch? Možno získate ďalšieho syna alebo dcéru. Možno bude spoločnosť schopná vyriešiť problém adopcie u homosexuálnych párov.

Možno budeme mať povolené registrované partnerstvá. Lebo o čo v podstate ide? Chceme zakazovať niekomu, aby žil s osobou, ktorú má rád? Chcete to zakazovať niekomu, koho máte radi vy?

Pravdaže, ak sa nachádza v období puberty, kedy skúša všetko možné aj nemožné, musíte ho vo všetkých ohľadoch brať s rezervou, nechať ho robiť vlastné chyby a omyly a s nadhľadom dozerať, aby nezašiel až príliš ďaleko.

Možno to bude preňho len fáza skúšania, možno to tak skutočne cíti a v dospelosti sa v tom len utvrdí. Je však rodičovskou povinnosťou klásť si ako prioritu šťastie vlastného dieťaťa pred ohliadaním sa na to, čo si o vás pomyslí spoločnosť.

Autor: Táňa