"Moje dieťa má anorexiu!"

Anorexia v šiestich rokoch

"I keď sa dívame na poruchy príjmu potravy ako na poruchu sebaúcty alebo jednoducho ako na strach z tučnoty, bezpochyby sa vyskytujú i u detí, i keď v nižšej miere než u starších adolescentov," píše v knihe Poruchy príjmu potravy (vydalo nakladateľstvo Grada) popredný odborník na túto tematiku František David Krch. "Mentálna anorexia sa vyskytuje už u šesť až sedemročných detí. Mentálna bulímia je v skupine dievčat, ktoré ešte nemajú menštruáciu, vzácna, i keď zvracanie ako príznak, s ktorým prichádzajú, je bežné. Prečisťovanie preháňadlami a inými liekmi je v tomto veku vzácne."

Častá domnienka rodičov, že ich dieťa nemôže byť poruchou príjmu ohrozené, pretože ide o záležitosť, ktorá sa týka len vychudnutých modeliek a dospelých žien, je teda scestná. Poruchy príjmu potravy sa objavujú i u detí, len je ich rozpoznanie ešte zložitejšie než u dospelých. Sedemročné dieťa len sťažka vyjadrí nahlas nespokojnosť s vlastným telom, pretože si ju ani samo nemusí uvedomovať. Signály, ktoré by vás mali varovať napríklad u dospievajúcich, sa u detí nemusia vôbec prejaviť, alebo môžu byť nenápadné.

Čo si všímať?

Existujú teda nejaké vodidlá, ktoré vám môžu pomôcť? Predovšetkým by ste mali vychádzať z toho, že akýkoľvek úbytok hmotnosti nie je v detstve prirodzený a mali by ste ho zaznamenať ako potenciálny varovný signál.

Odborníci potom k diagnostike mentálnej anorexie používajú predovšetkým tri základné vodidlá. Prvým varovným signálom je úmyselný úbytok telesnej hmotnosti, kedy sa dieťa vyhýba jedlu, provokuje zvracanie, nadmerne cvičí, alebo napríklad zneužíva preháňadlá. Druhým vodidlom pre vás môže byť neprimerané vnímanie a presvedčenie týkajúce sa hmotnosti alebo postavy, ktoré si u dieťaťa všimnete. Chorobné zaoberanie sa postavou alebo hmotností predstavuje potom tretí signál, ktorý by rodičia detí nemali rozhodne zanedbať.

Anorexia verzus vyberavosť

Na druhej strane je však nutné rozlišovať medzi vyberavosťou v jedle, ktorá sa v detskom veku objavuje pomerne často, a ktorá nie je signálom poruchy príjmu potravy. "Vyberavosť v jedle je termín používaný u detí, ktorých stredom záujmu je skôr rozmanitosť než množstvo jedla," vysvetľuje František David Krch. "Tieto deti, často chlapci, jedia obvykle len dve alebo tri určité potraviny, často sacharidy, ako napríklad chipsy alebo sušienky. Ťažkosti sa väčšinou spontánne vyriešia v adolescencii. Okolo rigidných jedálnych vzorcov dieťaťa však môže vzniknúť rodinný konflikt. Fyzické ohrozenie je vzácne a upokojenie v tomto ohľade je dôležité."

Autor: Barbora Dvořáková