Nadmerné premýšľanie je novodobá epidémia duše

Nadmerné premýšľanie je veľmi častým problémom súčasných ľudí, tvrdia terapeuti, ktorí trávia hodiny, dni a roky počúvaním ľudských trápení a starostí a nastavujú im rozumné zrkadlo. Kedy myslíme alebo sa trápime zbytočne?

10 myšlienok, keď priveľa premýšľate
1. Nemôžem sa uvoľniť. Môj mozog sa nevie zastaviť.
2. Stále premýšľam štýlom čo by bolo kedy.
3. Opakovane prežívam a vraciam sa k svojim zlyhaniam a strápneniam.
4. Mám problémy so zaspávaním, pretože môj mozog víri a vyplavuje myšlienky.
5. Často premýšľam o možnom skrytom význame vecí, ktoré ľudia hovoria.
6. Zamýšľam sa nad významom udalostí, ktoré sa dejú a ja im nerozumiem.
7. V hlave si nacvičujem konverzácie s ľuďmi, ktoré (by) sa mali udiať.
8. Keď niekto hovorí alebo koná spôsobom, ktorý sa mi nepáči, vnútorne sa tým trápim.
9. Strácam prehľad o realite, lebo príliš analyzujem minulosť alebo sa obávam budúcnosti.
10. Neustále mám nejaké starosti – aj keď som relatívne šťastná.

Ide o depresiu alebo o návyk?
Vzťah medzi prílišným premýšľaním a duševnými problémami je na úrovni dilemy vajce - kurča. Čo bolo skôr? Ťažko povedať, ale určite sú to spojené nádoby. Je pravdepodobné, že prílišné premýšľanie spôsobuje zhoršenie duševného zdravia, a keďže sa zhoršuje, je väčšia pravdepodobnosť, že budete nato myslieť. Teda začarovaný kruh. Ako ho odkliať?

Mozog rozmýšľa spôsobom, na ktorý si zvykol, a ešte nám aj podvedome vsugerúva, že ten spôsob je jediný správny a bezpečný. Presviedča nás, že obavy a ich neustále „prežúvanie“ sú pre nás užitočné. Nie je to správne myslenie, ibaže mozgu jediné známe. Podľa odborníkov na duševné zdravie trvá mesiac a viac, kým si vybudujeme návyk, a to aj zvyklosť myslieť inak. Stačia na to vytrvalosť a pravidelnosť. Keď príde zbytočná myšlienka, rázne ju odožeňme.

Myslenie vs riešenie
Riešenie problémov zahŕňa premýšľanie o riešení. Kde to má však hranice? Vynájdeme lepšie riešenie alebo zabránime opakovaniu chýb, ak strávime viac času premýšľaním? Nie nevyhnutne. V skutočnosti je často opak pravda.

Prílišné premýšľanie vs. sebareflexia
Prílišné premýšľanie je niečo iné ako sebareflexia, ktorá nám prináša spoznávanie a prijatie samých seba. Kedy začne byť toxické? Keď smeruje najmä k negatívnym veciam alebo záležitostiam, nad ktorými nemáme kontrolu.
Ako bojovať s nadmerným premýšľaním

Musíme si ho uvedomiť
Vždy, keď máme pochybnosti alebo stres, treba ich identifikovať a pozrieť sa na ne zhora. Až s ich uvedomením sa dajú podnikať ďalšie kroky.

Nemyslime na to, čo sa pokazí, ale podarí
V mnohých prípadoch nadmerné myslenie spôsobuje jediná emócia - obavy. Keď sa sústredíme na negatívne veci, ktoré sa môžu stať, môžu nás ľahko paralyzovať. Ak sa upriamime na tie pozitívne, ľahšie sa nám vykročí vpred.

Rozptyľujme sa činnosťami
Niekedy je užitočné nájsť spôsob, ako odvrátiť pozornosť na zdravšie, pozitívnejšie a tvorivejšie činnosti. Voľnočasové aktivity ako meditovanie, pletenie, hranie na hudobnom nástroji, maľovanie či turistika nás môžu od problémov nielenže vzdialiť, ale aj oslabiť ich dosah.

Zapojme časové hľadisko
Keď sa nám nabudúce myšlienky budú rútiť z kopca, pozrime sa na ne z diaľky - časového odstupu. Bude nám na danom probléme záležať aj o päť rokov?

Nehľadajme dokonalosť
Ambicióznosť je dobrá vec, ale dokonalosť neexistuje, a keď ju budeme hľadať, nikdy sa s ničím neuspokojíme. V okamihu, keď začneme premýšľať v štýle: Toto musí byť perfektné, mala by nám zablikať kontrolka.

Postavme sa strachu
Strach z nových vecí má naše konanie chrániť, nie retardovať. Každá nová situácia prináša priestor a šancu zažiť ju inak a lepšie ako v minulosti.

Prijmime svoje svetlé stránky
Strach a príčiny prehnaného premýšľania sa zakladajú aj na pocite, že nie sme dosť dobré – dostatočne pracovité, múdre, šikovné, milé, oddané… Ak potom vyvinieme určité úsilie, mali by sme sa prestať týmito pocitmi zaoberať. Vlastný úspech síce môžeme ovplyvniť, ale nie zaručiť.

Buďme vďačné
Nemôžeme sa súčasne ľutovať a ďakovať – a ďakovať je oveľa lepšia cesta. Skromná vďačnosť je koreňom šťastia a vie napraviť pohľad na svet. Každé ráno aj večer si teda skúsme v mysli zostaviť zoznam toho, za čo všetko sme vďačné.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com