Nie je čudák ako čudák, alebo aký je život s autistom?

Hlavnú postavu človeka postihnutého autizmom bravúrne stvárnil Dustin Hoffman a mnohým pomohol utvoriť si aspoň približný obraz o správaní sa ľudí, ktorí trpia touto poruchou.

Čo to ten autizmus vlastne je?
Autizmus sa začína prejavovať už v ranom detstve. Je to porucha, ktorá preniká celou osobnosťou. Zjavná je iba zo správania človeka, aj keď na prvý pohľad len ťažko zbadáte, že ide o choré dieťa. Autizmus nemôže vzniknúť v dôsledku nesprávnej výchovy a nie je to ani mentálna retardácia.

Pre autistov je zložité vnímať podnety z okolia a od ľudí. Komunikácia, ktorá je pre ľudí úplne bežná, je pre autistov zložitá, nepochopiteľná a abstraktná, takže radšej volia existenciu vo svete predmetov. Posledné poznatky zo zahraničia stále viac potvrdzujú, že autizmus je pravdepodobne metabolická porucha , ktorej príčina tkvie v zlom štiepení proteínov, čoho následkom je tvorba halucinogénnych morfínov, ovplyvňujúcich centrálny nervový systém.

Autista sa v našom svete cíti asi rovnako, ako keby sme sa ocitli my v cudzej krajine, kde hovoria iným jazykom, majú inú kultúru, zvyky, odlišnú mentalitu. Človek, ktorý nepozná zvyklosti tohto národa, nevie, či sa cudzinec raduje, hnevá, či je rozčúlený, alebo šťastný. Rovnako sa cíti autista medzi nami, zdravými ľuďmi.

Aké sú príznaky tejto poruchy?
Život s autistickým dieťaťom vonkoncom nie je jednoduchý. Autisti žijú vo svojom vlastnom svete, ktorému rozumejú, a ktorý dokážu ovládať. Bývajú samotári a žijú akoby v ulite, do ktorej nemáte možnosť vstúpiť. Nedajú sa predvídať ich reakcie a nie sú schopní prejaviť vám svoje city. Väčšina z nich sa prejavuje sebapoškodzovaním, pretože takmer necítia bolesť. Autisti majú narušenú schopnosť vytvoriť si vzťah k iným ľuďom a preferujú neživé predmety pred kontaktom s ľuďmi.

Sú fascinované obyčajnými vecami, ktorými dokážu stráviť nekonečné hodiny, ako napríklad točenie sa dokola, otváranie a zatváranie dverí, prelievanie vody a mnoho iných celkom bežných činností. Uprednostňujú mechanickú hru. Chlapci sa nehrajú s autíčkami klasicky, ale poukladajú si ich do radu, alebo obrátia na strechu a krútia kolieskami. Nechápu predmet ako symbol, ale potrebujú mať všetko veľmi konkrétne.

Typická pre autistov je absencia zrakového kontaktu. Nereagujú na podnety a často pôsobia ako keby nevideli a nepočuli. Aj čas je pre autistov abstraktný pojem. Slová ako včera, dnes, zajtra sa síce naučiť dokážu, ale ich významu nerozumejú. Nevedia sa ani orientovať v priestore. Slovné pomenovanie si nedokážu spojiť s priestorom a preto nevedia, ktorým smerom majú ísť, ak ich napríklad pre niečo pošlete.

Autisti sú väčšinou hyperaktívni, v neustálom pohybe. Väčšinou sa neboja nebezpečenstva a nevedia ho reálne odhadnúť. Preto nie je výnimočné, keď sa vrhnú na cestu, kde v plnej rýchlosti premávajú autá.

Hovorí sa, že človek nevidí pre les stromy, ale autisti nevidia pre strom les. Vytrhávajú veci z kontextu, zameriavajú sa vždy iba na jeden detail. Majú sklony zameriavať sa na nepodstatné veci, napríklad si všimnú náušnice, ale nie človeka, ktorý ich nosí.

Často sa stáva, že opakujú slová alebo frázy iných osôb bez toho, aby vedeli, čo to znamená. Mávajú oneskorený vývin reči, niekedy nerozprávajú vôbec. Hovoria o sebe v druhej alebo tretej osobe. Na narušenie stereotypu reagujú prehnanou emočnou rozladenosťou (výbuchy kriku, vreskot, kopanie, či hryzenie).

Niektorí autisti môžu mať mimoriadne schopnosti a prejavujú nadanie napríklad na matematiku či skladanie puzzle. Často majú výnimočnú pamäť na dátumy a dokážu sa naspamäť naučiť celý cestovný poriadok. Fascinujú ich témy, nie typické pre malé dieťa, ako astronómia či elektrina.

Dá sa autizmus liečiť?
Autizmus je vo svete odborníkov vnímaný ako trvalý neliečiteľný stav. Veľa autistov je odsúdených na pobyty v ústavoch, kde je im poskytnutá špeciálna starostlivosť a osobitný prístup. Len veľmi malé percento autistov je schopných v dospelosti existovať samostatne.

Lieky, ktoré by túto poruchu dokázali vyliečiť, neexistujú . Metóda, ktorá pomáha autistom skvalitniť život sebe aj svojim blízkym je behaviorálna metóda. Na základe odmeňovacieho systému presmeruje nevhodné správanie na iné, prijateľnejšie. Deti sú pomocou tejto metódy schopné naučiť sa základnym úkonom, ako umývanie sa, obliekanie, hygiena, či jedenie. Napriek tomu potrebuje dieťa s autizmom počas celého života špecificky upravené prostredie pre prácu i trávenie voľného času.

Aj medzi známymi osobnosťami sa vyskytovalo veľa autistov. Osobnosti Alberta Einsteina a Isaaca Newtona vraj charakterizujú rysy a výstrednosti, ktoré sú pri autizme považované za kľúčové symptómy. Od maniakálnej posadnutosti svojimi záujmami, cez problémy v spoločenských vzťahoch až k ťažkostiam pri komunikácii s ostatnými ľuďmi.

V USA sa výskumu tohto ochorenia venuje veľká pozornosť, nakoľko tam touto poruchou trpí viac ako 400 000 ľudí. Na Slovensku žije podľa odhadov približne desaťtisíc ľudí s autistickou poruchou, z čoho asi dvetisíc tristo je detí.

Pre rodiny, ktoré majú doma autistické dieťa musí byť mimoriadne ťažké popasovať sa s každodennými problémami, ktoré so sebou starostlivosť o takéto dieťa prináša. Je ťažké dokázať pochopiť ich myslenie a vlastný svet. Sú jednoducho iní, ale možno je ich svet krásny, nevinný a plný zaujímavých vecí, ktoré my, zdraví ľudia nikdy neobjavíme.

Autor: Silvia