S partnerom si vykáme: Je na tom niečo zvláštne?

Vykajúci vravia, že ide o prejav úcty
Partneri, ktorí si vykajú vravia, že vykanie vo vzťahu je prejavom úcty, ktorú partneri pociťujú. Podľa ich slov takéto páry prechovávajú k sebe viac rešpektu a pozornosti. Pravdou je, že partneri, ktorí si zvykli na vykanie, používajú vo vzájomnej konverzácii menej ponižujúcich viet, nehovoriac o vulgarizmoch. Povedať niekomu, že je debil sa asi ťažšie hovorí v podobe: „Vy ste debil!“

Vykanie zachováva odstup
Tí, ktorí si myslia, že vykanie v partnerskom vzťahu je zbytočne teatrálne argumentujú, že podstatou vykania je udržiavanie odstupu. Podľa nich vykajúci partneri nikdy nedokážu nadviazať absolútne blízky, ničím nelimitujúci kontakt. Stále budú mať medzi sebou bariéru, ktorú vykanie so sebou automaticky prináša.

Chcú byť len niečím zaujímaví?
Iní názor, polemizujúci s vykaním vo vzťahu je založený na tvrdení, že každý z nás túži byť niečím zaujímavý. Preto tí, ktorí si ostentatívne vykajú možno potrebujú iba upútať pozornosť, potrebujú, aby sa o nich hovorilo, aby boli v centre pozornosti. Veď prečo by inak svojim deťom tykali, keď podľa ich filozofie je vykanie prejavom úcty a rešpektu. Chcú snáď povedať, že ich deti si úctu nezaslúžia?

Úcta nie je len o tykaní či vykaní
Keď niekomu tykáme alebo vykáme ešte o nás neprezrádza, či si toho človeka aj vážime. Ak chcete niekomu pomôcť, lebo si ho vážite, potom je úplne jedno, či poviete: „Nechajte to tak, ja to za vás urobím“ alebo „Nechaj to tak, ja to za teba urobím.“ Dôležité je rozhodnutie urobiť niečo namiesto partnera, lebo si ho vážite. Prejavom úcty nie je oslovenie, ale správanie.

Niektorí to riešia šalamúnsky
Tí, ktorí nepotrebujú byť stredobodom pozornosti, vymysleli kompromis. Na verejnosti pred známymi a kamarátmi si tykajú, avšak v súkromí doma si vykajú. Vravia, že okrem úcty to prináša do vzťahu punc vzrušenia.

Pragmatici vravia, že...
Pragmatici vravia, že nič nie je samoúčelné a všetko má svoje správne miesto a logiku. Podľa nich sa pre intímny a dôverný vzťah oveľa viac hodí tykanie. Vykanie je určené neznámym, starším ľuďoch alebo nadriadeným. Prirovnávajú to k podaniu ruky, ktoré je tiež prejavom úcty. Keď však prídete z práce, tak svojej žene asi ruku nepodáte, hoci si ju vážite. Namiesto toho jej dáte bozk. Naopak, s nadriadeným si podáte ruku a nevtlačíte mu jazýčkovú. Všetko má svoje miesto a umelé prenášanie činností z jedného prostredia do druhého je neprirodzené a strojené.

Proti gustu žiaden dišputát
Rovnako ako na všetko na svete, tak aj na tykanie a vykanie v partnerskom vzťahu existujú názory pre a proti. Dôležité je uvedomiť si, že ak partnerom vyhovuje vykanie, nech už ich k tomu vedú akékoľvek dôvody, je to ich rozhodnutie. To isté platí aj pre páry, ktoré si tykajú. Veď predsa krása spočíva v rôznorodosti ľudí a ich odlišných tradíciách.

Autor: Radomír