Poruchy príjmu potravy u detí

Záleží na tom, aké zmeny máte na mysli. Stovky rodín, ktoré prešli kvôli tomuto problému našimi ordináciami v Prahe a Liberci, nás priviedli k názoru, ktorému sa javí mentálna anorexia či bulímia ako príznak zastavenia vývoja celého rodinného systému v dvoch charakteristických fázach separačného procesu, ktorými prechádza každý dospievajúci spolu so svojimi rodičmi."

To, že za posledných niekoľko desaťročí narastá počet týchto prípadov, súvisí iste s tým, ako sa darí v konkrétnych rodinách plniť vývojové úlohy spojené s osamostatňovaním detí z rodiny. So zvyšovaním životného tempa sa relatívne skracuje doba pre pochody, ktoré prebiehajú spontánne a majú svoj vlastný vnútorný rytmus.

Je porucha príjmu potravy primárne poruchou vo vzťahu k vlastnému telu, alebo sa jedná o poruchu celého rodinného systému?

To, ako vnímame a prijímame svoje telo, je silne ovplyvnené tým, ako nás vidia ostatní. Nepreceňovala by som normalizačný vplyv médií a reklamy za predpokladu, že si dieťa môže pripadať v poriadku také, aké je, u svojich najbližších, predovšetkým u rodičov, ktorých sa separácia dieťaťa bytostne týka. Je potrebné, aby sa s dospievajúcim synchronizovali a rástli vo svojej rodičovskej funkcii spolu s ním. Aby uniesli nekoordinované hľadanie dieťaťa, istili jeho často riskantné správanie a pritom ho čo najmenej zaťažovali emocionálnymi dlhmi z vlastného dospievania. Je krajne obtiažne poskytnúť dieťaťu to, čo sme nedostali od svojich rodičov.

V ktorých rodinách je riziko výskytu poruchy príjmu potravy najvyššie?

Tam, kde sa nedarilo z akýchkoľvek dôvodov pestovať v dieťati odmalička to, o čom som hovorila pred chvíľou. Aby sa cítilo byť v poriadku také, aké je, a bolo povzbudzované k tomu rozpoznávať, čo samo cíti a potrebuje. Aby sa naučilo pútať nevyhnutnú pozornosť sebavedomým spôsobom. Keď sa obráti na svoju matku alebo otca, malo by sa mu dostať v ich odozve nepokrivený obraz a informácie o tom, ako ho vidia. Je to, ako keď sa pozriete do zrkadla a potrebujete zistiť, čo vám pristane, a čo nie, či ste strapatí a máte sa učesať. Pokrivené zrkadlo vás uvedie do zmätku a neviete, na čom ste. Je známe, že pacienti s poruchou príjmu potravy bývali ako deti dobrí a poslušní, nerobili vychovávateľom problémy. Akoby disponovali nadaním odhadnúť, čo si dospelý praje, a vyhovieť mu ešte skôr, než o to požiada .

Čím je to, že u žien a dievčat je riziko týchto porúch mnohonásobne väčšie než u chlapcov?

Poruchy príjmu potravy bezprostredne súvisia so vzťahmi v rodine a dievčatá a ženy sú omnoho citlivejšie na ich nedostatky než chlapci a muži, ktorí sú viac orientovaní na preskúmanie vonkajšieho sveta. Ich príznaky a choroby súvisia skôr so súťaživosťou a zameraním mužského sveta na výkon. Nedostatočnosť sa prejavuje viac navonok v poruchách správania.

Môžu sa somatické problémy, prípadne poruchy príjmu potravy objaviť tiež u rodičov?

Odpoviem príkladom. Jedna rodina sa na mňa obrátila kvôli poruche príjmu potravy dcéry. Prešla najprv anorektickou a potom bulimickou fázou vývoja. V priebehu rodinnej terapie prišlo na spomienky matky na rovnaké obdobie okolo jej 16 rokov a ukázalo sa, že je dodnes silne emocionálne viazaná na matku, otca minula, nikdy s ním nemala autentický blízky vzťah. S pohybom vo vzťahoch v súvislosti s oddeľovaním dcéry sa otvoril jej vlastný dlh vo vzťahoch s dosiaľ žijúcimi rodičmi. Po uvoľnení dcéry bolo potrebné niekoľko sedení s pôvodnou rodinou matky, aby sa i ona konečne uvoľnila k vnútornej samostatnosti. V tomto období mala krátko podobné zažívacie problémy ako jej dcéra. Najprv nechutenstvo a potom sa nutkavo prejedala. Priamou poruchou príjmu potravy by som to však nenazvala. Nie je neobvyklé, že oddeľovanie detí matka nezvláda. Ona sa totiž tiež musí sama vnútorne vyrovnať s tým, že má dospelé dieťa. U otcov to nebýva tak nápadné, ale aj oni môžu emočné problémy s deťmi somatizovať.

Čo môže rodine najviac pomôcť pri prevencii týchto porúch?

Dobrý kontakt rodičov s deťmi, v ktorom je dosť priestoru pre vyjadrovanie emócií. Dieťaťu, ktoré si môže byť isté, že má na jednej strane spoľahlivú matku, ktorá je vo svojom ženstve a materstve spokojná, a na druhej strane angažovaného otca, ktorý pomôže dieťaťu prekonať nepríjemnosti pri strate detských privilégií u matky, sa bude javiť svet dospelých ako lákavý a dosť bezpečný na to, aby sa nebrzdilo pri jeho osvojovaní.