Smrť je nezvratná, aj keď o nej ešte mozog nevie. Deje sa v ňom čosi zvláštne

Vedci totiž zistili nové prekvapujúce skutočnosti týkajúce sa smrti a umierania. Tvrdia, že mozog ešte 10 minút po smrti nevie, že zomrel a v tele sa deje čosi zvláštne. Fyzická smrť je z medicínskeho hľadiska presne definovaná. Je to stav, kedy srdce prestane biť a krv už neprúdi do mozgu. Všetky životné funkcie v tele sa zastavia, a prestane fungovať aj mozog samotný. Má to však jeden háčik.

Vedci totiž tvrdia, že aj tesne po smrti je mozog schopný vykazovať jemnú aktivitu a podľa výskumníkov z New York University Langone School of Medicine je schopný ešte aktívne vnímať okolie okolo seba. Tvrdia aj, že vedomie človeku ostane aj krátko po tom, čo telo prestane žiť.

Neznáme sekundy
Strašidelné, že? Doktor Sam Parnia hovorí o záhade prvých 20 sekúnd. Jeho tím si posvietil na ľudí po srdcovom infarkte, ktorých sa aj po zástave srdca podarilo vrátiť späť do života. Doktor Sam Parnia z nazbieraných informácií usúdil, že aktivity v mozgu sa v čase smrti spomalia, až postupne vyústia v mozgovú smrť.

Vedci skúmali ľudskú myseľ a vedomie pri umieraní, aby pochopili, či vedomie po smrti okamžite zanikne alebo sa ešte nejaký čas zachová. Chceli prísť na to, čo sa v reálnom čase vnútri mozgu deje. Prístroje monitorujúce životné funkcie totiž zachytili niečo neuveriteľné: Smrť nastane, keď srdce prestane biť. Na snímači mozgovej činnosti však vidno mozgové vlny ešte dve až dvadsať sekúnd po smrti. Čo vtedy mozog robí?

Posmrtné snívanie
Extrém, kedy mozog „pracoval“ aj dlho po smrti zaznamenali minulý rok lekári z jednotky intenzívnej starostlivosti v jednej z kanadských nemocníc.

U jedného človeka sa im podarilo zaznamenať mozgovú aktivitu porovnateľnú s aktivitou počas spánku, ešte desať minút po tom, čo ho odpojili z prístrojov podporujúcich životné funkcie a bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Znamená to, že mozog je schopný aj minúty po smrti snívať?

Až 20 minút!
Vedci z New Yorku zašli vo svojich pozorovaniach ešte ďalej a z ich zistení doslovne mrazí. Posvietili si totiž na ľudí, ktorí sa prebrali z klinickej smrti. Pýtali sa na ich skúsenosti a dozvedeli sa niečo, čo azda nikto z nich neočakával. Zdá sa totiž, že aj napriek smrti je telo istý čas schopné vidieť a počuť.

Ľudia, ktorí sa „zo smrti" prebrali, totiž popisovali, čo sa s nimi dialo. Jeden z oživených, ktorý bol doslove na prahu smrti až 20 minút vravel, že vnímal doktorov a sestry a zreteľne vedel, o čom sa rozprávajú. Porozprával im detaily o tom, čo sa dialo s jeho telom, ale nemal ich ako poznať. 

Smrť na zázname
Podľa iných vedcov je však smrť – keď sa jej proces už „naštartuje“, nezvratná. Dokonca sa im podarilo natočiť, ako prebieha.
Označili ju za šíriacu sa fluorescenčnú modrú vlnu a tvrdia, že to nie je jednorazová udalosť, je to celý proces. Profesor biogerontológie David Gems z University College v Londýne vraví, že je to proces, ktorý si vyžaduje svoj čas.

Podľa jeho slov po zastavení srdca a po následnej mozgovej smrti môžu bunky a orgány ešte žiť desiatky minút alebo dokonca hodín. Mrazivé? Vraj je to bežný prírodný jav.

Nezvratný proces
Proces umierania sa mu podarilo zachytiť u háďatka nazývaného Caenorhabditis elegans (vy ho možno poznáte ako hlístu). Vedci natočili, ako smrť v jeho tele prebieha, lebo ju zaznamenali pomocou ultrafialového svetla. Tvrdia, že u červa mala tvar a farbu fluorescenčnej modrej vlny. Táto vlna prechádzala priamo telom a zanechávala za sebou len odumierajúce bunky. A keď začala, smrť bola nezvratná.

Či už červy hynuli v dôsledku staroby, stresu alebo zranenia, modrá vlna, ktorá spôsobovala odumieranie buniek sa vždy začínala na tom istom mieste, v bunkách čreva najbližšie k hltanu v hlave. A vždy sa pohybovala rovnakým smerom: od hlavy k chvostu. Prečo však začína proces umierania vždy v hlave? Aj na toto majú vedci vysvetlenie, podľa ktorého umierajúci mozog nariadi organizmu, aby ho nasledoval.  

Takto to má fungovať v tele primitívneho hlístového červa. V zložitejších organizmoch, ako je aj človek, sa smrť pravdepodobne nešíri presne podľa rovnakých mechanizmov, aj keď je s veľkou pravdepodobnosťou založená na rovnakom šírení. A keď sa raz začne, je už nezvratná.
 
Spracované podľa www.science-et-vie.com