Vychádzajú ešte vôbec PRANOSTIKY? Takto predpovedali POČASIE kedysi

Je totiž omnoho jednoduchšie, keď si ráno po prebudení pozriete na aplikácii, aké počasie vás čaká a či si máte vziať dáždnik. Naši predkovia však aplikácie nemali a predsa vedeli, aké bude počasie. Ako to dokázali?

Pranostiky vznikali najmä v 18. až 19. storočí, zopár z nich si môže datovať dátum narodenia na začiatok 20. storočia. Žiaľ, mnohé z nich už dnes neplatia, lebo sa kvôli klimatickým zmenám narušila pravidelnosť v počasí. Zatiaľ čo naši predkovia mohli takmer so železnou pravidelnosťou predpovedať podľa určitého vývoja počasia aj nasledujúce týždne či dokonca mesiace, dnes sa už podľa toho nemôžeme riadiť.

Môže za to zvyšovanie teploty, zmena klimatického systému, vodného cyklu, prúdenia vzduchu, zrážok a výparov. A výsledok? Otepľuje sa a cítime to aj my.

V súčasnosti sa priemerná ročná teplota na Slovensku podobá klimatickým podmienkam Stredomoria a na Slovensku sa podľa klimatológov môže v nasledujúcich osemdesiatich rokoch zvýšiť priemerná ročná teplota o dva až štyri stupne.

- Podľa čoho sa teda riadili naši predkovia? Podľa cyklov či periód v počasí, ktoré sa pravidelne opakovali.

- Kým v osemnástom či devätnástom storočí platilo pravidlo, že ak bola zima (teda najmä v januári a februári) studená, tak aj marec bol studený.

- Spozorovali aj, že ak bolo v zime veľa snehu a v marci a apríli sa sneh roztopil, mohli očakávať dobrú úrodu. Dnes by sme si s takýmito odhadmi skôr poškodili.

- A aby toho nebolo málo, dnes už až tak neplatí ani populárna Medardova kvapka, podľa ktorej by malo pršať najbližších 40 dní, alebo aspoň v polovici júna. Aj keď... Existujú totiž pranostiky, medzi nimi aj tá o Medardovi, ktorá v sebe ukrýva podľa niektorých klimatológov stále - aj napriek klimatickým zmenám, akú-takú pravdu.

Podľa pranostiky Medardova kvapka 40 dní kvapká. Na tomto tvrdení je niečo pravdy aj podľa niektorých meteorológov. Začiatkom júna sa totiž naozaj môže krátkodobo ochladiť a keď sa k tomu pripojí aj kratšie obdobie prehánok, hneď sa vo veľkom v každej predpovedi počasia cituje táto pranostika. Hrá jej totiž do karát najmä to, že počas každého mesiaca môže prísť krátkodobé ochladenie s prehánkami. A nemusí to byť práve na Medarda. Háčik je však v tom, že nikdy vkuse 40 dní nepršalo.

Kým kedysi bol najdaždivejším mesiacom na Slovensku jún, v posledných rokoch sa ním často stáva už máj. Prináša so sebou častejšie búrky a skoršie prvé tropické dni. Naopak, v júni a júli nastupuje na Slovensku čoraz častejšie a skoršie „suché stredomorské leto“ so stabilným a suchým počasím.

Aj na obdobie Veľkej noci sa viaže množstvo pranostík. Napriek tomu, že Veľká noc je takzvaným pohyblivým sviatkom, teda ju každý rok slávime v inom termíne, múdrosť našich predkov a niektoré pranostiky sú aktuálne aj dnes.

Pranostika, že „Žofia vínko popíja“, platí aj dnes, aj keď funguje podľa klimatológov s určitou modifikáciou (patria sem aj traja ľadoví muži Pankrác, Servác a Bonifác). Lebo aj v súčasnosti prichádzajú škodlivé a úrodu ničiace mrazy už v druhej polovici apríla, pretože vplyvom klimatickej zmeny je urýchlený aj vývoj vegetácie.

Traja zamrznutí sú preto na jar naozaj veľmi zaujímavou témou. Ochladenie síce nie vždy dorazí presne na ich meniny, ale príde takmer pravidelne. Zaujímavé je, že tomuto nežiadúcemu, krátkodobému a výraznému zosilneniu mrazov môže predchádzať niekoľko týždňov, v extrémnych prípadoch aj dva mesiace nadpriemerne teplého počasia, ktoré spôsobí, že stromy rozkvitnú skôr - a práve preto sú neskoré mrazy čoraz väčším postrachom.

Zdá sa teda, že aj táto pranostika neustále platí, aj keď v trochu pozmenenej forme.

Ako to teda s pranostikami je? Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov a pomáhali ľuďom predpovedať počasie a dianie na nasledujúce dni, či dokonca mesiace. Boli smerodajné pri plánovaní prác na poli a predpovedali úrodu.

Postupne, počas viacerých generácií, začali naši predkovia počasie do istej miery predpovedať. Tak sú dnes pranostiky dokladom tradovanej múdrosti našich predkov. Nevnímajte ich teda ako výsledok akejsi ich kratochvíle, lebo vznikali behom stáročí.

Aj napriek tomu, že Veľkú noc slávime každý rok vždy v rozdielnom termíne, viaže sa k nej veľa ľudových pranostík. Paradoxne si niektoré odporujú, ale za to môže práve široké rozhranie, v ktorom sa Veľká noc môže odohrávať. Lebo kalendárny mesiac urobí s počasím veľa. Napriek tomu sa v niektorej z pranostík možno nájdeme aj počas tohtoročných sviatkov.
-Ak je Zelený štvrtok biely, bude teplé leto.
-Ak prší na Veľký piatok, možno dúfať v dobrú úrodu.

- Na Veliký piatok ak popŕcha, to nám požehnaný, dobrý rok sľubuje.
-Veľký piatok daždivý, znamená rok žíznivý.
- Saď zemiaky na Zelený štvrtok, v jeseni sa potešíš!
- Keď je na Veľký piatok mráz, býva veľa hríbov.
- Ak prší na Bielu sobotu, bude málo čerešní.
- Veľkonočné dažde suchý rok zvestujú.