Reklama

Do troch rokov zistíte, či je autista

Reklama

Každý z nás má určitú predstavu svojom budúcom dieťati. Keď sa potom narodí, nastáva vnútorný konflikt. Pretože každé dieťa sa bude aspoň trochu líšiť od našej vysnívanej predstavy. Toto je skutočnosť, s ktorou sa musí vyrovnať každý rodič.

Všetky deti sú neopakovateľné osobnosti, ktorých budúcnosť neurčujú len priania a plány rodičov. A tak nakoniec prispôsobujeme svoje predstavy skutočnosti. Keď sa však narodí dieťatko nejakým spôsobom postihnuté, je nepochybné, že sa s tým rodič bude vyrovnávať oveľa dlhšie a oveľa ťažšie.

Jeden z tisíc
Autizmus je psychická porucha, ktorou trpí jeden z tisíc ľudí. Postihuje najmä chlapcov. Všeobecne sa dá povedať, že ide o poruchu vývoja reči a komunikácie, o neschopnosť nadväzovať normálne sociálne vzťahy a výraznú potrebu pravidelne vykonávať rutinné úkony. U dvoch tretín autistických detí sa zároveň vyskytuje aj mentálna retardácia. Len zriedka majú postihnuté deti normálnu, či nadpriemernú inteligenciu, vtedy sa jedná o takzvaný Aspergerov syndróm, ktorý je geneticky podmienený a spôsobujú ho abnormality mozgu.

Príznaky autizmu sa obvykle prejavia ešte pred tretím rokom veku dieťatka. Niektoré deti však majú príznaky od narodenia, napríklad neznášajú dotyky, chýba im potreba fyzického kontaktu, malé deti si často opakovane udierajú hlavičku o mreže postieľky. Autistické deti, ktoré od narodenia vyzerajú úplne normálne, do jedného, dokonca až do dvoch rokov, začnú známky autizmu javiť o niečo neskôr. No takmer vždy je to ešte pred tretím rokom.

Medzi typické príznaky patrí:

1. porucha normálneho vývinu reči
2. absencia mimiky reči tela
3. tendencia tráviť čas osamote
4. vyhýbanie sa pohľadu do očí
5. opakovanie jednoduchých úkonov, napríklad kývanie tela z jednej strany na druhú
6. vášnivý záujem o niektoré predmety alebo činnosti bežnej dennej potreby
neskôr poruchy učenia

Zriedka majú autistické deti nejaké nadanie, ako napríklad matematické alebo hudobné. Asi tretina týchto detí trpí epilepsiou. Deti s Aspergerovym syndrómom sa môžu naučiť dobre rozprávať, majú veľkú slovnú zásobu, no nedokážu komunikovať s druhými ľuďmi. Veľmi ťažko menia svoje prejavy správania a nie sú schopné zmeniť svoj zabehnutý stereotyp.

Autizmus má nepriaznivý vplyv aj na rodinný život

Výchova autistického dieťaťa môže byť veľmi stresujúca, ak nie je schopné normálne reagovať a ovládať sa. Pre rodičov je nepríjemné brať takéto dieťa na verejné miesta, lebo jeho správanie môže byť veľmi obťažujúce. Dieťa môže byť nebezpečné aj pre seba, ak má tendenciu ubližovať si. Zdravé deti v rodine sa zase môžu cítiť odstrčené, pretože ich postihnutý súrodenec potrebuje väčšiu pozornosť.

Diagnostika choroby nastupuje už vtedy, keď si rodičia uvedomia, že ich dieťa je iné ako ostatné deti. Aj lekár určí autizmus len na základe vonkajších prejavov správania dieťatka. Ochorenie sa však dá presne potvrdiť rozborom chromozómov z odobratej vzorky krvi. Postihnutie je neliečiteľné. Dôležitý je však správy prístup k autistickému dieťaťu, od neho totiž závisí jeho život v budúcnosti.

Rodičia môžu urobiť nasledovné:

- zabezpečiť dieťatku kvalitného odborníka, s ktorým budú jednotne spolupracovať
- rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa (podobne ako u zdravých detí, rozvíjať schopnosti, ktoré vyplývajú z momentálneho vekového štádia)
- rozvíjať jeho nadanie, ak nejaké má
- zdokonaľovať reč a rozširovať slovnú zásobu (treba dieťatku veľa čítať, slovne opisovať obrázky, rozprávať mu, spievať, spolu s ním kresliť, modelovať, skladať puzzle, stavebnice a všetko slovne komentovať)
- zapájať dieťa do ľahších domácich prác (zlepšuje to telesné a zmyslové schopnosti)
- nevyhnutný je presný a pestrý denný program ktorý zostavíte spolu s vašim terapeutom

Autistické dieťa má problém zvykať si na nových ľudí, preto je dobré spolupracovať s jedným odborníkom, ku ktorému majú dôveru i rodičia. Aj terapeut časom spozná dieťatko lepšie a na základe toho upresní liečebný postup.

Väčšina autistických ľudí nedokáže viesť samostatný život, potrebujú dlhodobú rodičovskú alebo ústavnú starostlivosť. Niektorí sú síce akademicky úspešní, no začlenenie do bežného pracovného a spoločenského života im výrazne komplikujú neprekonateľné potiaže v sociálnej oblasti. Cieľom celého terapeutického programu i rodičovskej starostlivosti je rozvinúť schopnosti autistického dieťaťa do najväčšej možnej miery, aby si vytvorilo maximálnu nezávislosť od iných ľudí.

Autor: bb
Foto: Shutterstock