Veľká noc je pre Rómov dôležitým sviatkom. Tieto zvyky majú odlišné od nás

Rómska Veľká noc sa v mnohých ohľadoch pridržiava rovnakých zvyklostí ako na celom Slovensku. No v niektorých veciach majú prísnejšie pravidlá. Keďže sa medzi nimi nachádza veľa veriacich, tak to značne ovplyvňuje aj ich prežívanie tohto sviatku. Viac o tom píše Plus JEDEN DEŇ:

Na Slovensku sa veľkonočné tradície s malými obmenami dodržiavajú rovnako vo všetkých regiónoch. Akurát niekde sa stále šibe, inde polieva a niektorí po novom hľadajú vajíčka ukryté v záhrade.

Veľkú noc považujeme aj za kresťanský sviatok. Rovnako ako aj Rómovia, ktorí ho oslavujú v plnej paráde. Rodiny sú pokope a k dobrej nálade nemôže chýbať hudba a dobré jedlo. Rómovia totiž pôst dodržiavajú. „Niektorí, najmä tí starší, celých 40 dní od Popolcovej stredy až po Veľký piatok. A v sobotu niektorí idú do kostola, niektorí sa pomodlia doma, a tak sa poďakujú Ježišovi Kristovi,“ prezradil nám Jaroslav Bihary, spoluzakladateľ združenia Lovári v Nitre.

Ako teda trávia Veľkonočné sviatky rómske rodiny v meste pod Zoborom? "Starší Rómovia chodia na Veľkonočný pondelok polievať iba k najbližším príbuzným," prezradil nám Jaroslav. U príbuzných sa postretajú s celou rodinou a navzájom si zavinšujú pekné sviatky a zdravie.

„Niektorí chodia v sobotu do kostola, kde pobozkajú Ježiša na kríži a prosia za odpustenie. Najstarší z nich potom pozve ostatných do kaviarne, kde zaznie prípitok k veľkonočným sviatkom. Tým sa vlastne u nás končí pôst a začína sa oslava,“ prezradil nám Jaroslav.

A potom tak, ako aj u nás ostatných, sadajú k slávnostnému stolu, na ktorom nemôžu chýbať obľúbené jedlá. „V sobotu ženy ešte pečú rozličné koláče, ale mladí si už radšej kúpia zákusky v cukrárni, je to bez roboty," priznáva Jaroslav Bihary. A na čom si teda pochutia? Na stole nemôže chýbať ich tradičné jedlo frištuk, na obed kačica, hus, rezne, a samozrejme, šalát.

Jaroslav prízvukuje, že na stole nesmie chýbať ani tradičná šunka, uvarené vajíčka a veľkonočný baranček. "Deťom sa dávajú za oblievačku čokoládové či ručné maľované vajíčka. Tie veru chýbať nemôžu, lebo sú symbolom šťastia," dodáva. Pri stole sa stretne celá rodina, každá gazdiná prinesie kúsok svojho jedla, aby sa pochválila.

„Voľakedy aj Rómovia chodili od domu k domu a dievčence a ženy poriadne pooblievali vodou, za čo dostali rezeň alebo nejaký koláč, prirodzene aj vajíčka pre šťastie. Pokiaľ žena alebo dievka nedala dobrú výslužku, tak ju obliali celým kýbľom vody," pokračuje Jaroslav. Časy sa však menia a tak dnes polievať chodia iba deti a namiesto vody sa používa voňavka.

Aj pre Rómov je to však veľký kresťanský sviatok. Držia sa tradícií, postia sa a aj oni svoje dievčatá a ženy oblievajú. Len jedno dievčatá obíde – poriadna šibačka.