Vravia vám, že ste pasívne agresívna? Aká teda ste?

Vrodená či získaná?
Psychológia nemá úplne jasno, nakoľko je pasívna agresivita vrodená alebo si ju človek vypestuje. Niektorí odborníci si myslia, že je to kombinácia oboch možností. Väčšina súhlasí, že výsledkom najmä autoritatívnej výchovy. Pasívno-agresívny človek ako dieťa nemal možnosť vyjadriť svoj názor, nieto nesúhlas či hnev. Aby túto absolútnu nadvládu rodičov dieťa prežilo, naučilo sa svoje emócie, najmä hnev, potláčať, skrývať a maskovať. Zároveň sa naučilo despotickým rodičom pomstiť sa drobnými schválnosťami, z ktorých ho nemohli obviniť ani za ne potrestať, lebo pôsobili nevinne.

Nájdete sa v ňom?
Pasívne agresívne správanie je vlastne maskovanie skrytých prejavov hnevu. Pocity nepriateľstva, nespokojnosti a hnevu sú skryté tak, že za nimi partner nerozpozná, že ste nahnevaná alebo s niečím nespokojná. Typickým príkladom je nekomunikovanie, odkladanie povinností, predstieranie, že nepočujete, nevidíte, nepamätáte si a očakávate, že partner začne veci riešiť.

Nechcete povedať, čo vám vadí a radšej volíte „tichú domácnosť“. V zamestnaní pravdepodobne o „probléme“ hovoríte s kýmkoľvek iným, len nie s tým kolegom, s ktorým súvisí vaša nespokojnosť. Radšej ho ohovárate, sťažujete sa na neho namiesto toho, aby ste sa s ním rozprávali o probléme.

Problémy s priamou komunikáciou
Pasívne agresívny človek sa cíti frustrovaný a nedokáže dostatočne vyjadrovať svoje potreby smerom k okoliu. Často si myslí, že ostatní s ním nedostatočne komunikujú, a preto sa priamej komunikácii vyhýba. Jedinec nedokáže naviazať kontakt, pretože si pripadá ako obeť, ktorej ublížili a je presvedčený o vine ostatných ľudí.

Cíti sa odstrčený a v izolácii. Často druhého vyprovokuje k verbálnej agresivite, aby sa mohol cítiť ako obeť. Teší ho, že môže druhého vytočiť a že sa mizerne cítia i druhí. Ak sa pasívne agresívnym ľuďom niečo nepáči, nedokážu to povedať priamo. Radšej použijú frázy – „To je v pohode, nič sa nestalo, nič mi nie je.“

Zamilovali ste sa do správneho muža?

Nie sú asertívni
Pasívne agresívni ľudia, v snahe zapáčiť sa, nedokážu povedať „nie“. Napriek tomu, že dopredu vedia, že niečo splniť nemôžu alebo sa im niekam nechce ísť, nasľubujú vám hory doly. Keď má dôjsť k plneniu dohody, zaprisahajú sa, že oni nič také nesľúbili alebo sa na poslednú chvíľu vyhovoria na chorobu alebo inú neodkladnú povinnosť.

Radi sa mstia
Pasívne agresívni ľudia môžu navonok pôsobiť ako milí, avšak vo svojom vnútri spriadajú plány ako sa pomstiť ľuďom, ktorí im ublížili. Neurobia to však priamo, ale napríklad cez nevraživý anonymný e-mail alebo prostredníctvom škaredej fámy, ktorú o svojom „nepriateľovi“ rozšíria po firme. Robia to rafinovane a skryto.

Hrajú sa na bezmocných
Často sa štylizujú do role obete, ktorej všetci ubližujú. Namiesto toho, aby podnikli kroky k zlepšeniu, presvedčia sami seba, že nemá zmysel sa snažiť, lebo to k ničomu nepovedie. Takýto pasívny prístup im spôsobuje ešte väčšie ťažkosti a vytvára priestor, aby sa ich negatívne proroctvá naplnili.

Manipulujú ľuďmi
Pasívne agresívni ľudia vás len zriedka požiadajú o nejakú službu alebo pomoc. Častejšie sa uchyľujú k taktike manipulácie, aby dosiahli svoje. Napríklad namiesto toho, aby vás požiadali o požičanie peňazí sa vám posťažujú, že nemajú z čoho zaplatiť splátku hypotéky, lebo ich niekto podvodom obral o peniaze. Ich cieľom je vyvolať vo vás pocit ľútosti, pričom neváhajú ani klamať, aby uspokojili svoje potreby.

Dieťa bez otca: Aký je údel slobodných mamičiek?

Autor: Radomír