Žijete s lakomcom? Na toto treba mať fakt silné nervy!

Ako píše plus7 dni.sk, medzi šetrnosťou a lakomstvom je veľmi tenká hranica. Niektorí muži či ženy sporenie povýšili na modlu, ktorej na oltár obetujú pohodlie i radosť z nových vecí a zážitkov. V mene väčšej úspory odopierajú určitý komfort nielen sebe, ale aj partnerovi a deťom. Iste, mať svoje príjmy pod kontrolou a zvážiť vplyv neprimeraného utrácania na domáci rozpočet, úspory a neraz aj na životné pro­stredie má svoje opodstatnenie.

Každý extrém je však nebezpečný. „Môj muž by bol najradšej, keby sme sa všetci kúpali v tej istej vode a potom ňou splachovali toaletu. Kupuje zásadne veci v zľave, v domácnosti nemôže byť zapnuté viac než jedno svetlo, takže večer musíme byť buď potme, alebo s deťmi v jednej izbe,“ opisuje Milada.

Darina sa za svoju šetrnosť vôbec nehanbí. „Mojou slabosťou je všetko lacné a zadarmo. Zbožňujem ten pocit, keď sa mi podarí niečo výhodne nakúpiť. Na bazároch mnohí ponúkajú nábytok za odvoz - neverili by ste, ako sa dá takýmto spôsobom zariadiť byt,“ spokojne sa usmieva 52-ročná žena. „Človek toho veľa nepotrebuje, vyspím sa aj na matraci alebo na posteli z paliet,“ šokuje. Niet divu, že dnes žije sama. „Každého partnera moja šetrnosť odradila. Neznášam utrácanie za kaviarne či kino, keď si môžem film pozrieť v televízii. Nakupujem iba v secondhandoch a ani to nie je každému mužovi po vôli. Alebo sa im nepáči môj vkus - vraj je príliš hipisácky,“ usmeje sa.

Medzi hity držgrošov patrí šetrenie na toaletnom papieri - postačí dvojvrstvový alebo nebodaj noviny. Niektorí ušetria tak, ušetriť tak, že nevaria, jedia len surovú zeleninu a ovocie. Chladničku zapínajú len na pár hodín týždenne Chorobní šetriči sú neskutočne vynachádzaví. Mnohí z  držgrošov pritom nie sú na extrémne sporenie odkázaní. Nedokážu však fungovať inak. Kde sa v človeku berie potreba nakupovať čo najlacnejšie veci a obracať v ruke každý cent?

Párová terapeutka Melinda Kešická vidí pôvod extrémnych sklonov k šetreniu v detstve, najmä v období, ktoré sa viaže k vytváraniu hygienických návykov. „Dieťa sa učí ovládať vylučovanie, čo sa spája s reakciami blízkeho okolia, hlavne rodičov. Každý to vníma a zvláda inak, každý pripisuje úspechom dieťaťa inú dôležitosť v tejto oblasti. Ak dochádza k výkyvom v tejto oblasti, stáva sa významnou vo vývoji a tieto anomálie sa prenášajú do charakterových vlastností v dospelosti. Tieto deti sa stávajú neskôr v dospelosti nápadnými nadmernou usporiadanosťou, šetrnosťou, tvrdohlavosťou, vysokým perfekcionizmom, nadmernou potrebou kontroly. Hovoríme o takzvanom análnom type charakteru,“ vysvetľuje.   

Primerané šetrenie má svoje opodstatnenie. Sporovliví ľudia sa neupínajú na konzumný život a dokážu ľahšie zvládnuť aj finančné problémy. Lakomstvo a nadmerné šetrenie ako hnacia sila života aj vzťahu však u málokoho nájdu pochopenie. „Tlak na vzťah je daný mierou rozdielnosti partnerov, v tomto prípade ochotou míňať, prípadne ,škrečkovať‘ zásoby. Jeden počíta, čo užil, druhý, čo odložil. Tieto dva mechanizmy vytvárajú trvalé napätie. Kým jeden nespokojne pozerá, čo druhý minul, ten zas hladne rozmýšľa, čo by sa ešte minúť dalo,“ opisuje Melinda Kešická.   

Terapeutka ako príklad spomína páry, ktoré sa nevedia dohodnúť, či peniaze zarobené navyše sa majú použiť na predčasné splatenie dlhu alebo ich radšej minúť na dovolenku. „Z praxe sú známe prípady, keď extrémna šetrnosť inak slušného človeka viedla v rodine k presvedčeniu, že sú týrané osoby, a malo to právnu dohru. Otec meral teplotu v dome, mal na to normy a neuznával subjektívnu potrebu tepla. Viedlo to k tomu, že manželka si musela dokupovať palivo, ak chcela mať teplejšie. Ak nadmieru systematický jedinec vyžaduje od manželky, aby denne referovala každý drobný výdavok a zapisovala ho, u nej to môže oprávnene viesť k pocitom príkoria. Svojho inak starostlivého muža vníma ako neznesiteľného tyrana,“ pripomína odborníčka.