10 najbežnejších klamstiev, ktoré si ľudia hovoria každý deň – vrátane vás

Jedno z najčastejších klamstiev vo vzťahoch. Táto veta znie často medzi partnermi, kamarátmi či kolegami – povedaná s chladným hlasom, skríženými rukami a pohľadom, ktorý by dokázal prepáliť stenu. V skutočnosti je človek nahnevaný až-až. Len to nechce (alebo nevie) vyjadriť. Prečo? Lebo priznať hnev znamená priznať slabosť. No v skutočnosti je úprimná emócia oveľa silnejšia než predstieraná ľahostajnosť.

V skutočnosti to jedno vôbec nie je. Táto fráza sa často používa v situáciách, keď sa človek cíti zranený, prehliadaný alebo keď nechce pôsobiť ako „príliš citlivý“. Takto sa chránime – hráme sa na ľahostajných, no vo vnútri nás to trápi. „Je mi to jedno“ môže byť aj pasívno-agresívny spôsob, ako sa vyhnúť konfliktu, no zároveň dúfať, že si druhá strana všimne, že niečo nie je v poriadku.

Túto vetu sme všetci aspoň raz povedali – a vieme, že v tej chvíli sme ešte ani len nezačali obúvať topánky. Klamstvo z pohodlnosti, zo zvyku alebo preto, aby sme druhú stranu upokojili. Ľudia si často neuvedomujú, ako takéto drobné klamstvá môžu v očiach iných podkopať dôveru.

Koľkokrát sme zo slušnosti pochválili jedlo, ktoré nám možno ani trochu nechutilo? Nie vždy ide o vedomé klamstvo – niekedy to jednoducho povieme, aby sme neurazili hostiteľa alebo kuchára. Klameme tak z empatie a zo snahy zachovať dobré vzťahy.

V preklade: nechcem si nájsť čas. Samozrejme, všetci máme nabité kalendáre, no ak niekto povie, že nemá čas, často to znamená, že tá konkrétna aktivita alebo osoba jednoducho nie je prioritou. Je to jeden z najbežnejších spôsobov, ako si zachovať odstup bez priamej konfrontácie.

Ďalšia maska, ktorú nosíme. Priznať, že sa necítime dobre, že nás niečo trápi alebo že sme v strese, nie je vždy jednoduché. Preto sa usmejeme, povieme, že sme v pohode, a dúfame, že si nikto nič nevšimne. No naša neverbálna reč často prezrádza pravdu.

Či už ide o knihu, film, článok alebo aktuálnu tému, niekedy zo seba robíme múdrejších, než v skutočnosti sme. Dôvod? Strach zo zahanbenia alebo snaha zapadnúť do spoločnosti. Táto „maličká lož“ slúži na to, aby sme si chránili imidž, no môže nás priviesť do pasce, ak sa téma rozoberie hlbšie.

A realita? Ešte sme len v sprche. Tento typ klamstva je taký bežný, že ho už mnohí berú ako súčasť komunikácie. Sme zvyknutí počítať s tým, že „o chvíľu“ znamená minimálne 15 minút.

Znie to sebavedomo, ale často je to iba pokus zakryť chaos, stres alebo bezradnosť. Povedať, že niečo nezvládam, je pre mnohých ľudí prejav slabosti. Preto radšej klamú, že všetko ide podľa plánu – hoci v skutočnosti horí všetko, čo môže.

Znie to ušľachtilo a duchovne, no málokto by naozaj odmietol vyšší plat alebo finančnú istotu. Nie je hanba priznať, že peniaze sú dôležité. Ale spoločnosť často idealizuje tých, ktorí „idú za srdcom“, a tak mnohí predstierajú, že ich hmotné veci nezaujímajú – hoci pravda je inde.

Psychológovia sa zhodujú, že klamstvá sú často obranným mechanizmom. Chránime seba, city iných, svoju povesť, či len skracujeme cestu k cieľu. Nie všetky lži sú škodlivé – niektoré pomáhajú udržiavať mier, iné nám dovoľujú zachovať si tvár. Dôležité však je vedieť, kedy už klamstvo škodí viac ako pomáha.