Šimon

Archeologický areál objavíte len kúsok od Piešťan. Pôvodné praveké osídlenie v polovici 9. storočia prestavali po expanzii kniežaťa Mojmíra na veľkomoravský veľmožský dvorec. Archeológovia počas výskumu odkryli zvyšky kruhového kostola (rotundy) s priemerom až 12 metrov. Zvyšky zachovaných omietok zas svedčia o tom, že kostol bol pôvodne bohato vymaľovaný freskami. Po svojom zániku miesto slúžilo ako pohrebisko až do 14. storočia. Práve v Ducovom je najväčšie nálezisko kostrových pozostatkov nájdených na jednom priestore v rámci Slovenska. Podľa odhadov tu mohlo byť pochovaných až 1 900 ľudí.

V historických prameňoch sa spomína ako Dowina. Ľudovít Nemec tu vraj obkľúčil vojsko kniežaťa Rastislava. Keďže hradisko stálo nad sútokom riek Dunaj a Morava, malo hlavne obrannú funkciu. Archeológovia tu našli stopy po slovanskom osídlení aj základy kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou rotundy a jednoloďovej stavby, na tie časy pomerne veľký. Dĺžka jeho lode bola takmer 17 metrov a postavili ho pod vplyvom byzantskej misie svätých Cyrila a Metoda. Na Devíne však nájdete aj rímske a stredoveké ruiny.

Hradisko Valy bolo významným náboženským centrom už od začiatkov Nitrianskeho kniežatstva. Dôkazy hovoria o pôsobení tzv. iroškótskej misie, ktorá priniesla na naše územie kresťanstvo ešte pred príchodom solúnskych bratov. Najskôr bola Bojná samostatné kniežatstvo, ktoré neskôr splynulo s nitrianskym. V Bojnej je otvorené múzeum, kde môžete obdivovať novoobjavené predmety z prebiehajúceho archeologického výskumu. V archeoparku zas názorne spoznáte život na tomto hradisku.

Viete, prečo sa z obdobia Veľkej Moravy zachovali hlavne cirkevné stavby? Lebo ich stavali z lomového kameňa, čo bol nielenže veľmi drahý materiál, ale podľa cirkevného práva nemohol byť kostol inak vysvätený. Roľníci a bežní ľudia si stavali obydlia najmä z dreva.

Rotunda sv. Juraja leží ukrytá v lesoch asi štyri kilometre od obce. Podľa niektorých odhadov je kostolík starší než ten kopčiansky. Už v druhej polovici 9. storočia bola v jeho okolí osada, ktorej obyvatelia ťažili železné rudy, a úzko súvisela s neďalekým hradiskom v Bojnej. Pôvodnú rotundu v 18. storočí prestavali do dnešnej barokovej podoby. Je to krásny príklad spojenia veľkomoravskej architektúry a novšej, barokovej, v podobe barokovej veže. Kostol nedávno obnovili a zreštaurovali, súčasťou areálu je aj krížová cesta na protiľahlom kopci. V túre môžete pokračovať v dĺžke 2,2 kilometra až na kopec Marhát (748 metrov n. m.), kde je turistická rozhľadňa.

Najstaršou veľkomorav-skou stavbou z 9. storočia je Kostol sv. Margity Antiochij-skej v Kopčanoch na Záhorí. V neskorších obdobiach prešiel len drobnými prestavbami - zväčšili na ňom okná či zmenili vstup do chrámu. Neďaleko, hneď za riekou Morava, ležia Mikulčice, známe aj zmien-kou o tom, že tam bola Rastislavova pevnosť už v roku 869. Spolu s Kopčanmi tvorili určitú aglomeráciu, v ktorej vo vrcholnom období žilo vyše 2-tisíc obyvateľov. Popri Kopčanoch teda neobíďte ani Mikulčice, kde na ploche 10 hektárov nájdete pozostatky dielní, budov kniežacieho paláca, trojloďovej baziliky a ďalších 11 základov kostolov s viac než 2 500 hrobmi. Lákadlom je aj kopčianska baroková jazdiareň.

Dobrodružné CESTOVANIE: Po stopách našich predkov

Výber pre vás

Dobrodružné CESTOVANIE: Po stopách našich predkov

Súvisiace články

5 tipov na výlet od Dominiky Kavaschovej: TO JE NÁDHERA! Sem pôjde s rodinkou relaxovať

Tipy na výlet: Fantastické MOSTY Slovenska

Tipy na výlet: Poznáte tieto náučné CHODNÍKY?

Tipy na výlet: Spoznajte DVOJIČKY svetových pamiatok na Slovensku!

Tipy NA VÝLET od Janky Kovalčíkovej: Kde rada trávi voľný čas?

NÁDHERNÉ, no zabudnuté slovenské HRADY: Ktoré (ne)poznáte?

Výber pre vás