Nemáte už situácie okolo koronavírusu vyše hlavy? Myslím, že to pociťujeme všetci rovnako. Tento maličký vírus zasiahol našu pozornosť i životy v takej miere, že sme sa nestačili čudovať. Život, ako sme ho poznali predtým, odišiel náhle a bez rozlúčky. Bojím sa, že následky budú dlhotrvajúce.

Vzali ste si z krízy aj ponaučenie? Uvedomila som si, aký je život krehký a ako si treba vážiť aj tie najsamozrejmejšie veci, lebo nie sú až také samozrejmé. Vždy som bola zodpovedná a myslela aj na „horšie“ časy, ale pri predstave, že moje deti zažijú biedu a hlad, o akých sme dovtedy len čítali, mi zvieralo srdce.

Veci sa už postupne uvoľňujú. Čo to pre vás ako herečku i ako maminu bude znamenať? Verím, že návrat do normálu prinesie aj možnosť postaviť sa na javisko. Minimálne v lete v rámci Bratislavských divadelných nocí, ktoré v Starej radnici už druhýkrát organizujeme v spolupráci s Túlavým divadlom. Chystá sa aj nakrúcanie druhej série seriálu Nový život. Našťastie, roky fungujem v projektoch, ktoré majú svoju periodicitu, takže tie pokračujú. Som rada aj za všetky nové projekty, ktoré sa budú realizovať. Jeden mám v pláne pre Štúdio L + S.

A čo sa týka detí? Mám len jedno školopovinné, a hoci to bolo zo začiatku nesmierne náročné, už sme si na režim domácej školy celkom zvykli. Ale aj tak to bol pre prváčika fatálny zlom.

VIDEO Lucia Hurajová a jej korona posolstvo: Čo odkazuje ženám? &gt;&gt;&gt;

Ako ste si užívali doma obdobie karantény? Paradoxne dobre. Bola to jedinečná príležitosť užiť si deti do sýtosti. A to nemyslím ironicky. Ja som s nimi najradšej na svete. Čas beží príliš rýchlo, takže som to, že sa na chvíľu všetko zastavilo, v tomto zmysle vnímala ako dar.

Dostali ste sa s deťmi aj niekam von alebo ste prísne dodržiavali povinné nariadenia? Zostaňte zodpovední, to bolo aj naše heslo, a tak sme nosili rúška aj v lese. Deti situáciu hneď pochopili a na svoj vek sa k nej postavili veľmi zrelo.

So šesťročným Maxom a trojročnými dvojčatami Izabelou a Sofiou asi nuda nehrozí… To teda nie! Moja „izolácia“ sa odohrávala za nekonečného vyťahovania hračiek, čítania rozprávok, hrania hier, čiže som mala o zábavu postarané. Do toho neustále varenie a upratovanie. Na meditáciu mi naozaj nezostával čas ani energia.

Máte v rodine nejaké spoločné záujmy, rituály, ktoré v ťažkých časoch môžu utužovať vzťahy? Príroda je taký všeliek. Najviac som sa tešila z možnosti prejsť sa lesom, pozorovať odtiene zelenej, kochať sa výhľadmi. Deti sú nesmierne všímavé, pre ne je aj tá najmenšia prechádzka veľké dobrodružstvo.

Ani pôrody vám nepokazili štíhlu postavu. Nie je behanie okolo malých detí akési domáce fitnescentrum? Jasné, že je. Myslela som si, že v karanténe určite priberiem, lebo nebudem mať svoju dennú dávku stresu, budem mať čas vyvárať a vypekať. Našťastie, výzva „hopa“, (čiže zobrať na ruky), prichádzala dosť často, aby sa tak nestalo.

Navyše rada chodíte rýchlo, akoby ste sa stále ponáhľali… Áno. A rada tiež robím tristo vecí naraz. Som strašne rýchla. Občas sa mi to vypomstí. Niečo zabudnem, niečo stratím, niečo rozbijem...

Ak máte čas, aké športové aktivity si nedáte ujsť? Milujem turistiku a golf. Pre mňa je to možnosť dokonale si vyvetrať hlavu. No a, samozrejme, jogu, ktorú pravidelne cvičím už roky.

Rada sa najete? Alebo jete iba zdravo? Žiadna slanina, tlačenka, klobása? V jedle si nedávam žiadne obmedzenia. Jem všetko, čo mi chutí. Poznám svoju povahu a viem, že „odopieraného najväčší kus“. Ak mám teda na niečo chuť, poviem si, len si daj, a vtedy sa zväčša najem striedmo. Ale je pravda, že nikdy som neholdovala sladkému. Pre mňa je dezert klobáska! (Smiech.)

V Novom živote hráte lekárku Darinu. Váš starý otec aj otec boli lekári, neočakávala rodinná rada od vás, že pôjdete v ich šľapajach? Nie, otec ani starý otec to po mne nikdy nechceli. Ja som s tou ideou dlho koketovala, ale napokon zvíťazilo herectvo. Teraz mám otca aspoň na telefóne pri niektorých scénach, kde ako lekárka musím prejaviť odborné zručnosti.

Bývate v centre Bratislavy, všade na skok. Čím vás fascinuje „srdce“ veľkomesta? Vyrástla som tu. (Do škôlky som chodila na Kuzmányho, do školy na Jesenského, na hudobnú na dnešné Františkánske námestie.) Poznám tu každý kút, s mnohými priateľmi to spolu ťaháme už od škôlky. Pre mňa má Bratislava svoje genius loci, aj napriek kritickým výhradám.

Aký máte vzťah k sociálnym sieťam? Viete si predstaviť lásku, ktorá by vznikla vďaka internetu? V dnešnej dobe asi áno. Viem, že mnohí ľudia nemajú čas a ani odvahu zoznámiť sa inak. Pre mňa je to a už asi navždy zostane sci-fi. Ale sociálne siete, ktoré mi slúžia, (tak ako oheň, keď je dobrý sluha, ale zlý pán), mám rada. Moji virtuálni priatelia ma často inšpirujú, zaujímavo diskutujú, vytvárajú diela, ktoré mám šancu uzrieť napriek tomu, že väčšina z nás ešte stále funguje v obmedzenom režime.

Veľa celebrít utajuje identitu svojich detičiek. Naozaj ich tým chránia? Veď na Slovensku deti známych nikto neunáša! Myslím, že je to každého osobná vec. Určite majú na to svoje dôvody. Mne prekáža len to, že mi fotografie mojich detí bez mihnutia oka môže ktokoľvek „ukradnúť“ a uverejniť, lebo tak sú nastavené autorské práva.

Byť šťastným človekom je podľa vás dar. Čo treba preň robiť, aby sa nevytratil? Zachovávať si duševné zdravie, pevnú vieru, vnútornú silu a detský pohľad na svet!

V šatníku mám päť farieb Lucia Hurajová je v móde konzervatívna, nehrozí jej teda žiadna extravagancia? „Už to bude iba horšie. Čiže konzervatívnejšie a konzervatívnejšie. Práve som si robila poriadok v šatníku a zistila som, že už mám oblečenie len v piatich farbách. Takže pre mňa bude dostatočnou extravaganciou, ak pribudne šiesta,“ smeje sa sympatická herečka. Všeobecne známy je aj jej pozitívny vzťah ku krajine galského kohúta. Čomu by sa Slovenky mohli učiť od Francúzok? „Nenútenému šarmu a spokojnosti so samými sebou.“&nbsp; Lucia kdesi priznala, že farbiť si vlasy je škoda. Čo však majú robiť ženy s odrastmi a so šedinami? „Samozrejme, ak žena nemá na výber, myslím, že nájsť primeranú alternatívu v podobe prirodzených farieb, melírov či odleskov, dnes už nie je problém...“

Aká je v skutočnosti? LUCIA je šarmantná dáma, ktorá má od mladosti v živote jasno. Nad rodinnou tradíciou bieleho plášťa zvíťazilo herectvo, ale jej nestačí iba stáť na javisku či pred kamerou, má aj vlastné projekty. Pri stretnutí je veľmi milá, ochotná, zhovorčivá, aj keď svoju najtajnejšiu trinástu komnatu si stráži. Nemá však problém ukázať svoje tri krásne deti, lebo sú pre ňu všetkým…