Unikátna zbierka Prvú historickú kabelku si kúpila v roku 1995. Dnes už má v zbierke 360 kabeliek, 500 bábik, 90 vyšívaných štôl a 400 obrazov. „Potrebujem priestory, kde by som ich vystavovala,“ tvrdí. „A tak im zatiaľ aspoň zachraňujem život a reštaurujem ich.“ Marta prezrádza, že jej najstaršia kabelka pochádza z Nemecka a vyrobili ju v roku 1890. Ostatné kabelky sú o čosi mladšie.

Staré predmety zvyčajne kupuje. „Nechodím po pivniciach ani po pôjdoch,“ smeje sa. A keď na to mala príležitosť, kabelky ešte nezbierala. Začalo sa to, až keď jej zomrel klient, ktorého opatrovala v Rakúsku. Nemala prácu ani peniaze, a tak začala cez internet rozpredávať staré veci. Hovorí: „Natrafila som na ľudí, ktorí ich odo mňa kúpili, ale zároveň aj ponúkli svoje. Bol to taký výmenný obchod.“

Spomienka na otca „Jedna kabelka mi je zvlášť blízka, pripomína mi otca,“ rozpráva Marta Pěčková. Po vojne vlastnil s rodičmi trafiku, a tak si odkladal zaujímavé zápalkové škatuľky. „Po rokoch som ich vymenila za vyšívanú kabelku, ktorá je dnes pre mňa jednou z najbližších.“ Mnoho kabeliek získala vďaka jasnovidectvu. Bola sobota. Marta varila obed, keď začula vnútorný hlas: „Na internete je kabelka!“ Videnie sa nemýlilo.

Marta priznáva, že vďaka jasnovidectvu vybočila od rozumu k duchovnu a to jej vraj zachránilo život. „Dvakrát som mala skončiť na kalvárii s tlakom 60 na 40. Bola som vyčerpaná, preto som zašla za jasnovidkou. Odblokovala ma, niekto zo mňa vysával energiu.“

Si chorá! Marta hovorí, že informácie, ktoré vás majú posunúť v živote ďalej, k vám prídu z podvedomia. „Mala som šesť rokov a videla som anjelov a duchov. Prvý sa mi zjavil v škole v roku 1974. Spadla som tvárou na lavicu, vyzerala som, akoby som zaspala.“ Poslali ju k lekárovi. Diagnostikovali jej epilepsiu. „O duchovi nechcel nikto nič počuť. Užívala som antiepileptiká, kým som si nepovedala dosť a v sedemnástich som ich zahodila.“

V tom období prosila duchovno, aby sa jej už viac duchovia neukazovali a aby stratila schopnosť vidieť ich. „V jednom týždni som však spadla na bicykli a mala otras mozgu, vzápätí udrel do domu mojich rodičov guľový blesk, s ktorým som sa stretla v kuchyni.“ Po týchto príhodách stratila schopnosť vidieť i počuť duchov aj anjelov. Keď mala 45 rokov, začala chodiť na školenia a kurzy a časom sa jej schopnosť „vidieť“ obnovila.

Bola som na Titanicu Marta priznáva, že nie vždy dostane od duchov presnú informáciu. „Keď kamarátka stratila mobil a požiadala ma o pomoc pri hľadaní, videla som len podkrovie a deti. Prišli sme na to, že ho stratila v podkroví, keď chystala veci pre deti z detského domova...“ Tvrdí, že nazrela aj do svojich životov. Vraj v jednom zomrela od hladu, v inom sa plavila cez Atlantik. Zistila to úplne nechtiac.

„Mala som vnuknutie, ktoré ma s manželom zaviedlo do Viedne,“ rozpráva Marta. Ich kroky smerovali do zapadnutých uličiek pred starú vilu. „Začali sa mi otvárať obrazy z minulého života. Videla som, že som tam kedysi bývala. Bola som šesťročným chlapcom a so starými rodičmi som sa plavila na Titanicu. Utopili sme sa. Možno preto dodnes milujem ten film a vždy ho celý preplačem.“

Záhadný odkaz Pred mesiacom im zas blikala v pivnici lampa. „Ignorovala som to. Ale keď som išla v meste okolo pohrebnej vitríny, bola rozbitá. Vtedy som zistila, že sa niečo deje.“ Na druhý deň išla opäť okolo tej vitríny a pohľad jej padol na nové parte. Stálo na ňom, že zomrela jej 49-ročná kamarátka. „Vtedy som si všetko uvedomila a bolo mi jasné, že sa so mnou prišla rozlúčiť.“

S Martou vraj duchovia komunikujú. „Spýtam sa, čo odo mňa chcú, aby som mala od nich pokoj,“ hovorí. Vie, že mnoho ľudí na „ducharinu“ neverí. Keď chodila na vysokú školu, svojho 80-ročného profesora psychológie sa spýtala, či nevie, prečo sa to deje. Prečo počuje a cíti duchov. On jej na to povedal, že by to tiež rád vedel. Jeho manželka vraj bola tiež jasnovidka...

Nový pes Marta mala kedysi psa. Prišla k nemu náhodou, zrazilo ho auto a s manželom sa ho ujali. Keď už bol staručký, Marta sa ho snažila udržať na svete čo najdlhšie. Ráno ho však našla utopeného v záhradnom jazierku. Spáchal samovraždu. Keď mu išla kúpiť fialové zvončeky, porozprávala o jeho osude kvetinárke. Tá jej povedala, že dlho rozmýšľa, kam dajú ich psíka. „Keď som ho zbadala, vedela som, že sme si súdení. Odvtedy máme nášho Jackieho.“ Správa z univerza Marta bola vášnivou fanúšičkou Karla Gotta. „Mali sme narodeniny deň po sebe. On sa narodil 14. júla, ja o deň skôr. Vždy na narodeniny obľúbenému spevákovi napísala cez Facebook. Bola sobota a Marta mala vnuknutie. „Dlho tu nebudem,“ preletelo jej podvedomím. „Kto?“ pomyslela si. „Môj čas sa blíži,“ pokračovalo vnuknutie. Marta hneď vedela, kto jej „myšlienku“ poslal a novinku povedala manželovi. Ten len skonštatoval, že čas ukáže...

Prešlo zopár dní. Marta sa práve vracala z nákupov, keď jej volal manžel: „Vieš, čo sa stalo? Zomrel Gott!“ Nechápala, prečo dostala správu tak skoro. Pochopila to až neskôr, „Štrnásť dní trvalo duši, kým sa rozlúčila s pozemským životom prostredníctvom omše. A Karel mal o štrnásť dní od môjho vnuknutia, pohreb.“ Marta za ním dlho plakala a ani nevedela prečo. Veď ho stretla len raz na plese. Neskôr jej došlo, že sa poznali v niektorom z minulých životov.

Návšteva u vášnivej zberateľky: Jej dom zdobia stovky kabeliek, obrazov a historických bábik

Výber pre vás

Návšteva u vášnivej zberateľky: Jej dom zdobia stovky kabeliek, obrazov a historických bábik

Súvisiace články

Biologička Lynn Margulis: Predčasne vyspelá vedkyňa a rebelka

Nemohla PRESTAŤ ŠTIKÚTAŤ... celých osem rokov!

Som holohlavá, a predsa krásna: Mladá žena sa naučila žiť úplne bez vlasov

Výber pre vás