Dedičné FINANČNÉ CHYBY a staroba v chudobe?

Financie sú dlhodobo slabá stránka Slovákov, napriek tomu sa v otáz-kach peňazí cítia aj správajú sebaisto. „Z domu si odnášame dedičné finančné chyby, ktoré opakujeme po celé generácie. Chybné návyky nám bránia mať zdravé financie a počas života sa nimi pripravujeme na chudobnú starobu,“ hovorí Andrea Kasanická Straková. Potvrdil to aj prieskum Nadácie Partners a agentúry Focus, ktorý skúmal finančné správanie troch generácií Slovákov. Aké najčastejšie chyby dedíme?

1. Prehnané sebavedomie
Slováci nevedia objektívne zhodnotiť svoje vedomosti ani možnosti. Finančné informácie čerpajú zo správ v médiách – 46 percent, alebo sa učia na vlastných skúsenostiach – 43 percent. Pätina opýtaných nehľadá informácie vôbec. „Slovensko je krajina profesionálov, kde každý vie všetko, ale iba trochu. Veľká časť skúseností vzniká kúpou finančného produktu, väčšina rozhodnutí sa však robí izolovane. Nezamýšľame sa, aký to bude mať dosah na iné oblasti života,“ tvrdí odborníčka.

2. Nad rámec možností
Rodiny často míňajú omnoho viac, ako si môžu dovoliť. V prieskume sa však až 70 percent opýtaných priznalo, že by si bežné výdavky dokázali upratať tak, aby niečo usporili. Kým mladší by vedeli dať bokom od 51 do 100 eur, starší najviac 50 eur. Keby si tieto peniaze každý mesiac odložili na dôchodok alebo investovali, pripravili by si krajšiu budúcnosť.

3. Všetko na dlh
V rebríčkoch zadlženosti si Slováci dlhodobo držia prvé miesta. Každý druhý spláca nejaký úver. Až 84 percent tvoria úvery na nehnuteľnosti, 11 percent spotrebiteľské úvery. Podľa odborníčky na osobné financie je pozitívne, že najrýchlejšie rastúci segment úverov je spojený s bývaním.

4. Chaos v úveroch
Obyvatelia Slovenska sa nevyznajú v úverových produktoch. Viac ako tretina opýtaných netuší, aké úroky sú pri bežných úveroch v bankách, viac ako polovica nevie správne určiť úroky spotrebných úverov a viac ako 80 percent nepozná úrokové miery hypoték ani úrokové zaťaženie pri čerpaní z kreditnej karty.

5. Teória áno, prax nie
Slováci myslia na dôchodok neskoro. Teóriu ovládajú, ale nezačnú si sporiť včas. Takmer polovica opýtaných je presvedčená, že na dôchodok sa treba začať pripravovať už od prvého zamestnania, štvrtina si myslí, že optimálny vek je tridsiatka. V praxi však zabezpečenie na dôchodok odsúvajú na posledné roky pracovného života. Pritom viac ako polovica by chcela dôchodok vyšší ako 1 100 eur a pätina dokonca vyšší ako 1 500 eur.

6. Medzery v investovaní
Investičné finančné produkty sú pre Slovákov čosi ako španielska dedina. Viac ako tretina považuje za najlepší spôsob zhodnotenia peňazí na dôchodok životné poistenie so sporením, ďalšia tretina sporiaci účet v banke, štvrtina sporenie v III. pilieri a pätina investovanie do investičnej nehnuteľnosti. Investovanie do podielových fondov, akcií a dlhopisov uviedlo len 14 percent opýtaných.

AKO RIEŠIŤ FINANCIE PODĽA VEKU?

18 AŽ 34 ROKOV
Mladí riešia prvé zamestnanie a prvé vlastné bývanie. Uprednostňujú skôr materiálne veci, viac si užívajú spoločenský život. Priemerný čistý mesačný príjem: 680 eur.

35 AŽ 54 ROKOV
Finančné priority smerujú do zabezpečenia chodu domácnosti, bývania, rodiny. Kariéra je väčšinou zastabilizovaná. Priemerný čistý mesačný príjem: 930 eur.

55 ROKOV A VIAC
Ľudia pred dôchodkom alebo už na dôchodku majú osamostatnené deti, čiže im ostáva viac peňazí pre seba. Priemerný čistý mesačný príjem: 630 eur.