Kolektívne ŽALOBY: Súdiť sa na americký štýl BUDE možné!

EÚ nám dala dva roky
Európska únia pred rokom schválila kolektívne žaloby spotrebiteľov nekalých praktík predávajúcich. Aj na Slovensku, podobne ako v ostatných krajinách EÚ, ich bude možné podávať v širšom kontexte – už od roku 2023, keď ich zapracujeme do zákonov. Ministerstvo spravodlivosti SR s tým sľúbilo pohnúť ešte tento rok.

Majú chrániť obe strany
Aj keď našincom sa zvyčajne darí riešiť zákaznícke problémy priamo s obchodníkmi, ak konkrétna značka nie je ochotná, vysúdiť odškodné nebýva ľahké. Európska novinka má kupujúceho oprávniť, aby sa spojil s podobnými prípadmi a zasadil sa o pozastavenie či zákaz činnosti obchodníka alebo o vykonanie nápravy, čiže kompenzácie. Právny predpis má zároveň chrániť predávajúcich pred verejnou šikanou, zneužívaním súdnych sporov či neoprávnenými sťažnosťami, aby oni zas nemohli byť napádaní „len tak“.

Žalovať sa bude (aj) v zastúpení
Kupujúcich tak budú môcť hromadne odškodniť v zastú- pení, napríklad s pomocou neziskových spotrebiteľských organizácií (na Slovensku je najaktívnejšia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov – S.O.S.).

Čo môžu vyriešiť kolektívne žaloby? 
Ak bude obchodník podozrivý z porušenia niektorého z európskych práv, napríklad v oblasti ochrany údajov, cestovného ruchu, finančných služieb, energetiky či telekomunikácie, bude ho možné ľahšie postihnúť. Reálne problémy, s ktorými bojujú slovenskí zákazníci, sú podľa prieskumu Agentúry Focus najčastejšie tieto:

•   Nepoctivé e-shopy – 34 %
•   Neoprávnené poplatky finančných inštitúcií – 31 %
•   Problematickí dodávatelia energií – 23 %
•   Neférové cestovné kancelárie – 23 %
•   Neférové autobazáre – 14 %
•   Podvody developerských firiem – 13 %
•   Podvody automobilových firiem (napr. ohľadom emisných kvót) – 9 %
•   Neféroví mobilní a internetoví operátori – 7 %
•  Neférové a podvodné online zoznamovacie služby – 2 %

   

Kto to zaplatí?
V ideálnom prípade by to podľa odborníkov bola kombinácia viacerých komerčných i neziskových zdrojov. Napríklad v Kanade, ktorá má jeden z najprepracovanejších právnych systémov, majú princíp „kto prehrá, ten platí“, keď má súdne trovy na tričku neúspešná sporná strana, ale je možné ich pod dohľadom súdu pokryť aj z tretích, transparentných strán.