V čom sú ženy na seba príliš PRÍSNE? Dôvody, prečo byť NEDOKONALÁ

Kde neustála snaha o dokonalosť vzniká? „Pravdepodobne už v ranom veku, keď sme vyžadovali ocenenie po akejkoľvek snahe. Mnohí však vyrastajú v rodinách, v ktorých je snaha vnímaná ako priemer či dokonca podpriemer. Čo sa stane s našou sebahodnotou, ak nič nie je dosť dobré alebo ak sme vkuse porovnávaní s druhými? Buď sa v sebaobrane staneme apatickými, alebo sa začneme snažiť ešte viac. A takto sa postupne rozvíja perfekcionizmus,“ vysvetľuje psychologička Nátália VINCE.

V zárodku perfekcionizmu podľa nej sídli cit menejcennosti. Tento pojem prvýkrát použil Alfred Adler, priekopník individuálnej psychológie, ktorá kladie dôraz na cit spolupatričnosti verzus nadradenosti či menejcennosti. „Každý človek si sledovaním vzťahov v rodine a spoločnosti vytvára akýsi dojem vlastnej hodnoty vo svete a aj jej podmienenie. Ak verí vo svoju hodnotu už preto, že sa snaží prispievať do chodu domácnosti, jeho cit spolupatričnosti aj sebavedomie sú zdravo rozvinuté. Ak však verí, že je hodný lásky a pozornosti len vtedy, keď podáva tie najlepšie výkony, je to nezdravé,“ vysvetľuje Vince.

Keďže je vaše snaženie o stopercentnosť nemožné a absurdné, upadáte do veľkého vyčerpania. Hoci prežívate okamihy kontroly, keď si myslíte, že máte život vo svojich rukách, ale ak urobíte čo i len drobnú chybu, prichádza silný pocit viny a zlyhania. Nasleduje sebakritika a úzkosť.

Ak ste mali veľmi kritických rodičov, ktorí si vždy viac všímali to zlé a nedopustili ani najmenšie prešľapy, podľa odborníčky je najvyšší čas si uvedomiť, že už nie ste malé dievčatko, pre ktoré je uznanie rodičov smerodajné. Ako dospelá žena sa dokážete pred týmto nedostatkom lepšie ochrániť. „Uverte, že boli tými najlepšími, akými v tom čase dokázali byť, aj keď to nebolo nič moc,“ dodáva psychologička Natália Vince s tým, že najlepšou cestou je „odpustiť“ im.

Nič nepokazí len ten, kto nič nerobí. A hoci niečo nevyjde, je podstatné hľadať riešenia, než sa vzdať alebo zatajovať zlyhanie. Bez pochybenia alebo konštruktívnej kritiky by ste sa nikam nepohli.

Predtým než sa začnete obhajovať a hľadať vinu v druhých, zamyslite sa, v čom majú pravdu. Ak ste terčom všeobecnej výčitky ("Nie je to ono". "zvykneš robiť to či ono..."), žiadajte, aby bola konštruktívna (napraviteľná) a konkrétna (v čom a kedy robíte chybu.). Ak vám druhá strana poskytne konkrétny príklad, môžete zo situácie veľa získať. Ak to nedokáže, dávate jej kritike šach mat.

Ide vám väčšmi o zachovanie dobrých vzťahov k iným ľuďom a k sebe alebo skôr o to, aby bolo všetko bez najmenšej chybičky? „Poznám ženy, ktoré neprijímajú spontánne návštevy, kým nie je dokonale upratané. Postupne k nim tie návštevy už ani nechodia. A ak aj prídu, myslíte si, že sa cítia príjemne, keď im táto dokonalá gazdiná jemnou iróniou naznačuje, že tie taniere nie sú na stole na okrasu a nemali by ten chlebíček jesť iba nad rukou, lebo natrúsia?“ opisuje typickú situáciu odborníčka.

Dopriať si čas pre seba je nesmierne dôležité. A to aj vtedy, ak nebudú splnené všetky povinnosti – aj tie pracovné. „Ak si druhí zvyknú, že vy všetko zvládnete, nepomôžu vám a vy časom vyhoríte. Oplatí sa vám uvedomiť si, kedy vám telo dáva znamenie, že idete na doraz (bolesťami hlavy, chrbtice či tlakom na hrudi),“ hovorí Vince.

Terapeutka klientkam tiež radí investovať do situácií iba toľko energie, koľko jej v danej chvíli majú, a pripustiť si vyčerpanosť, nevedomosť, omylnosť aj pred druhými. „Ani deti nepotrebujú dokonalých rodičov, ale takých z mäsa a kostí, ktorí ich naučia akceptovať chyby a zároveň povzbudzovať, aby sa nevzdávali,“ hovorí.