Nie je plast ako plast: Niektoré sa dajú recyklovať. Iné nie

Ročne sa na náš trh uvedie až 14-tisíc ton takýchto výrobkov (plastové príbory, taniere, miešadlá, slamky...), ktoré skončia ako odpad, vysvetlil minister životného prostredia. Pripravuje sa dokonca aj zálohovanie PET fliaš aplechoviek.

Nie sú to však jediné škodlivé plasty. Mnohé maloobchodné siete prechádzajú na obmedzenie niektorých druhov plastových obalov, prepraviek či fólií – podľa ich škodlivosti voči potravinám či životnému prostrediu.

Kontrolujte „znamienko“ plastov
Rozdelenie plastových obalov vyjadruje trojuholníkový SYMBOL RECYKLÁCIE s číslom. Ide o týchto 7 symbolov plastových materiálov:

1 – Polyetyléntereftalát (PET/PETE), z ktorého je vyrobených väčšina obalov pitných nápojov, voláme ich PET fľaše. Využíva sa aj na výrobu liatych výrobkov či fólií. Je tepelne nestabilný, preto by nemal prichádzať do kontaktu s horúcou vodou. Druhá, kryštalizovaná forma PET (CPET) dokáže odolať vysokým teplotám, takže sa používa na mikrovlnné alebo tradičné pečenie potravín.

Obe formy sú recyklovateľné na nové obaly.

2 – Polyetylén vysokej hustoty (HDPE) sa používa na výrobu obalov pracích prostriedkov, kozmetiky, škatúľ či tácok, ale aj v potravinárstve. Je vhodný na balenia výrobkov s krátkou trvanlivosťou, ako je mlieko, džúsy, jogurtové tégliky. Môže byť priesvitný aj farebný.

Ide o recyklovateľný materiál.

3 – Polyvinylchlorid (PVC/V) má dobrú odolnosť voči klimatickým vplyvom, tokové a elektrické vlastnosti i chemickú odolnosť. Používa sa hlavne na potravinové fólie a nádoby, no existuje riziko prieniku škodlivých zmäkčovadiel do potravín. Preto sa v súčasnosti používa hlavne v nepriamom kontakte vo forme plastových, teplom zmrštiteľných puzdier či fólií na plastové fľaše.

Je to jeden z materiálov, o ktorého obmedzení sa diskutuje.

4 – Polyetylén nízkej hustoty (LDPE) je plast používaný najmä na výrobu fólií pre jeho pevnosť, ohybnosť a relatívnu priehľadnosť. Je obľúbeným materiálom na výrobky, v ktorých je potrebné niečo uzavrieť tepelným zváraním. Je súčasťou káblov, ohybných viečok, fliaš, obalov kečupov či horčíc, baliacich fólií a vreciek.

Hlavnou výhodou je jeho nízka cena, jednoduché spracovanie a vysoká recyklovateľnosť.

5 – Polypropylén (PP) má vynikajúcu chemickú odolnosť, je pevný a z plastových obalov má najnižšiu hustotu. Považuje sa za jeden z najbezpečnejších. Má vysoký bod topenia, preto je ideálny na liatie za horúca. Používa sa od ohybných až po tuhé obaly, ale aj vo forme vláken, na automobilové súčiastky, baliace fólie, obaly na mliečne výrobky či riad na jedno použitie.

6 – Polystyrén (PS) je všestranný materiál, ktorý môže byť pevný, ale aj penový, býva číry, tvrdý i krehký. Používa sa ako ochranné balenie krehkých výrobkov. Expandovaný polystyrén (EPS) sa používa pri výrobe škatúľ na vajcia, jednorazových pohárov či boxov na jedlo.

7 – Ostatné (OTHER) – v tejto kategórii nájdete všetky ostatné plasty, ktoré nepatria do predošlých, a aj ich kombinácie. U niektorých je riziko toxicity. Veľkú skupinu tejto kategórie tvorí polykarbonát (PC), ktorý sa donedávna používal na výrobu dojčenských produktov (fľaše, cumle, hrýzadlá, hračky), no zakázali ho pre obsah chemikálie BPA.

Zlúčené plastové materiály nie sú recyklovateľné.

Plechovky do plastu?
Každé mesto a obec si separovanie nastavuje po svojom v spolupráci s odpadovou spoločnosťou. Niekde napríklad patria do kontajnerov s plastmi aj plechovky, v iných nie. Rozlišuje sa pri nich aj to, či sú z hliníka, alebo zo železa.

Triedený zber plastov v Bratislave
Žlté kontajnery (spoločnosti OLO)

ÁNO: neznečistené stlačené plastové fľaše od nápojov, tašky a vrecká, obaly od kozmetiky, plastové obaly z domácnosti, fólie, tégliky od jogurtov, hliníkové plechovky, neznečistené nápojové kartóny.

NIE: znečistené plasty, podlahové krytiny, obaly z nebezpečných látok (chemikálií, motorových olejov, farieb), guma, kabelky, molitan, polystyrén, znečistené fólie, plexisklo, bazény, autoplasty, žalúzie

BÁJEČNÝ TIP!
Informácie o tom, ktorý odpad kam patrí, nájdete priamo na kontajneroch či na internetových stránkach obce, mestskej časti či odpadovej spoločnosti.

Slovák urobí kilo odpadu denne
Informuje Petra Csefalvayová z Inštitútu Cirkulárnej Ekonomiky INCIEN
Slovensko každoročne vyprodukuje vyše 2 milióny ton zmesového komunálneho odpadu – teda odpadu domácnosti. Na jedného Slováka pripadá 359 kíl ročne - takmer 1 kg denne. V roku 2016 sme vyprodukovali 321-tisíc ton odpadov z obalov.

Kam ide odpad?
• Skládky odpadov – 61 %
• Spaľovne odpadov – 10 %
• Recyklácia a kompostovanie – 29 %

„Až 61 % odpadu teda končí na skládkach – čiže na povrchu Zeme. Míňame svoje prírodné zdroje, ktoré sú v mnohých prípadoch neobnoviteľné a ich spotreba/využívanie pritom každoročne rastie. Bežný Slovák neprijíma zodpovednosť za tvorbu odpadu, respektíve jeho vzťah k odpadu sa končí vyhodením do smetného koša. Máme pocit, že odpad zmizne,“ hovorí odborníčka na recykláciu. „Plasty sa vyrábajú takmer výlučne z ropy a v súčasnosti sa ne používa asi 8 % svetovej ropy,“ varuje.

Čo môžete zmeniť VY? Klaďte si otázky:
+ Je možné daný výrobok získať aj bez obalu?
+ Aký veľký objem v skutočnosti potrebujem?
+ Z akého materiálu je obal vyrobený?
+ Z čoho je vyrobený daný materiál?
+ Je obal vyrobený úsporne?
+ Je obal opakovane použiteľný?
+ Je obal ľahko recyklovateľný?
+ Obsahuje obal škodlivé látky?

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com