RETRO: Hudba v Československu v 20. rokoch... fičal rozhlas, gramofóny aj salónna hudba

Nie náhodou sa tomuto fenoménu hovorí spomienkový optimizmus. Rady zabúdame na zlé a na svoj harddisk ukladáme iba pozitívne spomienky. Kto už čo-to zažil, vie, o čom hovorím. Spomienky v nás vyvolávajú slastnú nostalgiu, radosť, hrejú pri srdci.

Možno preto je spomínanie v móde, ale aby sme nevyzerali ako citlivky, hovoríme mu vecne „retro“. Rady si kúpime mydlo či lak na vlasy v dizajne, v akom ho mala stará mama na poličke v kúpeľni. Retro sa nám vkráda do šatníka, do špajzy, do bytu. Návrat v čase zažívame v kuchyni, kde vo veľkom ožili recepty našich babičiek. Pretože... krupičná kaša a fazuľovica od nej chutili taaaaaaak výnimočne!

ČÍTAJTE AJ: Moderná domácnosť a 20-te roky minulého storočia

Nostalgia, návrat k tradíciám, k pozitívnym spomienkam nás v čase veľkého blahobytu a veľkého zhonu tak opantali, že sa stali terapiou. Aj my v redakcii sme len ženy. Tiež sme sa rozhodli zaspomínať si a pripravili sme pre vás veľký retroseriál. Čo jedli naše babičky, ako sa parádili, ako fungovala domácnosť, čo počúvali, ako a kde dovolenkovali... Na to všetko sa zameriame v najbližších týždňoch. A možno vďaka pohľadu dozadu si všetky uvedomíme, aký báječný je život, ktorý žijeme.

Šéfredaktorka: Ema Pospíšilová Tekelyová

POKRAČUJEME: Hudba v Československu - fičal rozhlas, gramofóny aj salónna hudba

Rozhlasové vysielanie
V roku 1923 sa v Československu začalo pravidelné vysielanie rozhlasu pod názvom Radiojournal. Bolo len druhou krajinou v Európe s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Hudba sa vďaka rozhlasu stala dostupnejšou aj pre chudobnejšiu časť obyvateľstva, ktorá si nemohla dovoliť chodiť na koncerty. Od augusta 1926 sa už pravidelne vysielalo z Bratislavy, od apríla 1927 aj z Košíc.

Gramofóny
V roku 1927 sa do Československa dostali prvé gramofóny a gramofónové platne zatiaľ iba so zahraničnou hudbou, v roku 1929 sa začali vyrábať a predávať aj nahrávky československej hudby. Do roku 1930 sa predalo 5,5 milióna platní.

Ľudová hudba
V 20. rokoch poznali obyčajní ľudia najmä ľudové piesne zo svojho regiónu. Slovenskú ľudovú tvorbu reprezentovala aj za hranicami republiky kapela Dudíkovci pod vedením Samka Dudíka z Myjavy. Medzi jeho obdivovateľov patril aj skladateľ Leoš Janáček. Dudíkovci sa v roku 1927 predstavili na Svetovej prehliadke hudieb vo Frankfurte nad Mohanom, z ktorej si odniesli víťazstvo.

Salónna hudba
Veľkej obľube sa tešili kaviarne a salóny so živou hudbou. Hrávali v nich takzvané salónne orchestre, ktorých repertoár pozostával najmä z tanečnej hudby, úprav ľudových piesní a postupne čoraz viac hrávali aj džez. Salónne orchestre spríjemňovali aj pobyt hosťom v kúpeľoch.

RETROpokračovanie nabudúce...

Autor: tk
Foto: Archív, profimedia