Sú Slováci pripravení na HORŠIE ČASY? Pozrite si 10 dôležitých čísel

80 % - Zdražovanie sme čakali

Už krátko pred ukrajinskou krízou asi 80 % našincov očakávalo zvýšené náklady na domácnosť od 40 do 120 eur mesačne. Len 25 % pri tom rátalo aj len s lepším príjmom. Viac ako polovica opýtaných neplánovala v tomto roku väčšie investície ako do rekonštrukcie nehnuteľnosti, kúpy auta či drahších spotrebičov.

Ak sa predsa len odhodlajú, bude to najmä z vlastných úspor. Na vyššie výdavky bola vraj väčšina pripravená, asi tretina by však na ne potrebovala ďalšie stovky eur.

58 % - Klíma ovplyvňuje aj dovolenky

Pri výbere dovolenky berie 58 % Slovákov do úvahy aj zmenu klímy, väčšinou najmä mladší, avšak asi 40 % mladých tento rok plánuje cestovať letecky. Do vzdialenej destinácie sa chystá viac než štvrtina mladých.

Použité oblečenie namiesto nového kupuje 42 % Slovákov, ženy a mladí viac ako muži a starší. Zmenu klímy zohľadňuje pri hľadaní práce 44 % ľudí, najmä mladší. Asi 65 % kupujúcich by teoreticky uprednostnilo hybridné alebo elektrické auto.

51 % - Poisťujeme si domácnosť

Medzi najvyužívanejšie typy poistných zmlúv u nás patrí poistenie domácnosti. Má ho uzatvorené viac než polovica Slovákov, najmä tých nad 35 rokov. Ďalším častým poistením je poistenie nehnuteľnosti, ktoré si platí 48 % z nás, o niečo častejšie muži ako ženy, no v priebehu polroka si ho chce dohodnúť desatina nových. 

Asi 42 % Slovákov si pravidelne platí aj životné poistenie a 41 % úrazové poistenie. Najmenší záujem je o jednorazovo platené životné poistenie a celoročné cestovné poistenie.

63 % - Väčšina má úspory

Úspory na nečakané výdavky alebo na horšie časy má 63 % slovenských domácností, pričom vlani to bolo 69 %. Domácnosti však vykazujú vyššie úspory než predtým, asi tretina vo výške mesačného príjmu a rovnaký podiel vo výške 3-mesačného príjmu a necelá pätina až vo výške 6-mesačného príjmu.

Každá siedma domácnosť tiež s úsporami vystačí na dlhšie než jeden rok. Zmenšil sa aj rozdiel medzi ženami a mužmi: úspory malo 71 % mužov a 66 % žien a vlani bol podiel rovnaký, a to 63 %.

61 % - Šetríme na oblečení

Ak sa ocitáme to finančnej núdzi, 61 % z nás to rieši obmedzením nákupov oblečenia, 51 % vtedy zruší dovolenku, 46 % obmedzí zábavu, okolo 42 % siahne aj na jedálenský stôl, 28 % na športové aktivity a 24 % sa bude snažiť ušetriť na energiách. Až na poslednom mieste obmedzujeme vzdelanie a krúžky detí. Približne dve tretiny ľudí tiež dávajú prednosť úsporám pred uskromnením sa. Mladí sa ochotnejšie vzdávajú cestovania autom a najmladší do 24 rokov aj zábavy. Úverom by finančné ťažkosti riešili hlavne ľudia s nižším vzdelaním a príjmom.

89% - Bývanie je drahé a vzácne

Drvivá väčšina potenciálnych kupcov plánuje kúpu bývania v Bratislave aj napriek skokovému nárastu cien až o 33 % a to v čase od 3 do 12 mesiacov. Ide však najmä o investičné kúpy, keďže približne 80 % tých, čo chce v odkúpenom aj bývať, to odkladá. Okolo 30 % chce na nehnuteľnosti vyslovene zarobiť. Odborníci varujú, že týmto štýlom ceny nehnuteľností rastú neustále, keďže na trhu je nedostatok dostupných novostavieb, ako aj starších bytov a záujem zvyšuje cenu. Viac ako 70 % respondentov plánuje kúpu financovať hypotekárne.

37 % - Hypotéky žiadame nepripravení

Dvom tretinám Slovákov chýba pri žiadosti o úver na bývanie finančná rezerva, prípadne majú nestabilný príjem alebo splácajú iné úvery. Druhou najčastejšou chybou (59 %) je , že automaticky najskôr požiadajú o hypotéku vo svojej banke a 37 % ľudí nedokáže skoordinovať všetky potrebné kroky k úveru. Až 6 z 10 ľudí sa nechá zlákať na reklamu či propagované úroky.

1,3 % - S dlhmi si vieme poradiť

...a mnohí sa im dokonca doteraz vyhli. Viac tretina ľudí uviedla, že nikdy nebola zadĺžená a má usporiadané financie. Ďalšia tretina dlhy síce má, ale dokáže ich splácať. Takmer 24 % opýtaných dlhy malo a dokázalo ich vyriešiť. Osobným bankrotom prechádzajú väčšinou ľudia s nízkymi príjmami a zlou finančnou gramotnosťou. Aktuálne je to 1,3 % opýtaných, prevažne mužov od 34 do 49 rokov.

5,7 % – Zamestnanci platforiem živoria

Takmer 50 miliónov, teda vyše 11 % Európanov, využíva internet ako svoj zdroj príjmu. Na Slovensku v pandemickom roku 2020 pracovalo cez internet vyše 25 % zamestnaných ľudí a pre digitálne pratformy (online predaj, prenájom ubytovania, donáška jedál či balíčkov..) 5,7 % Slovákov -  príjmy tých však boli nízke a mnohí sa dostali pod hranicu chudoby.

Ukázal sa síce obrovský biznisový potenciál aplikácií a stránok poskytujúcich rôzne služby a tovary online, zamestnanci ich však opúšťajú, pri práci v priemere 10 hodín týždenne za zhruba 250 eur mesačne.

18 % - Slovenky sú na tom horšie

Slovenky zarobili v roku 2020 v priemere o 18 % (262 eur) menej ako Slováci, dekádu predtým v roku 2010 to bolo o necelých 25 %, vlani však podľa porovnávacieho portálu Platy.sk znova viac - až o necelých 22 %.

V rámci 27-člennej Európskej únie tak kulminujeme na 8. mieste odspodu.

Nepomer môže súvisieť so skrátenými úväzkami, na ktoré častejšie pracujú ženy, no aj pri hodinovom zárobku je rozdiel necelých 16 %. Daný je zrejme aj zakorenenými predsudkami o schopnostiach mužov a žien, postupe v zamestnaní, kvalifikácii na vedúce pozície či rodičovských povinnostiach. Rozdiel sa prehlbuje napriek snahám o rovnaké postavenie mužov a žien na trhu práce a v spoločnosti.

Zdroj: Štatistický úrad SR/PayScale/FinGO.sk/KRUK. Foto: Shutterstock