Sociálna fóbia: keď to už v práci nie je ono
19. 11. 2008, 2:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 11:50)

Pravekí ľudia sa báli mamutov a ohňa. Dnes čelíme strachu z budúcnosti, vlastného zlyhania, obavám z neštandardných reakcií okolia, alebo panike, že ostaneme sami.

Zdroj: Jupiterimages
Businesswoman working at desk
Čo rozhoduje o vzniku fóbií? Celkom určite gény. Podľa štatistických údajov celých štyridsať percent postihnutých fóbiami pochádza z rodín, kde bola táto psychická porucha už skôr zistená. Vplyv má tiež trauma z detstva. Psie pohryznutie alebo požiar vyvolá pozornosť limbického systému a strach je zakódovaný. Stačí i sprostredkovaný vnem. Vidieť hrôzou kričiacu matku, keď vidí pavúka. Úplne rovnaké zážitky môžu u jedného vyvolať fóbiu a u druhého ani v najmenšom nezapôsobí. Záleží i na temperamente postihnutého.
Človek má tendenciu báť sa všetkého, čo ohrozuje jeho prežitie ako druhu. Dnešná doba prináša ďalšie fóbie. Antropofóbia znamená strach z ľudí, ereutofóbia je strach z červenania pri jednaní s ľuďmi, aichmofóbia znamená strach z ostrých a špicatých predmetov. Agorafóbia sa nazýva úzkosť z existencie na voľnom priestranstve, klaustrofóbia je úzkosť z uzavretého priestoru. Novo spájajú odborníci agorafóbiu a klaustrofóbiu a charakterizujú ju nielen ako strach z otvoreného priestranstva, ale tiež ako strach z prítomnosti davu a nemožnosti okamžitého úniku na bezpečné miesto, obvykle domov. Nové fóbie sa vytvárajú v rovnakých oblastiach mozgu, ako u našich prapredkov, teda v paralimbickom systéme dôležitom pre primárne pocitové reakcie na vnútorné podnety.
Jednou z fóbií je aj tzv. sociálna fóbia. Ľudia s touto poruchou prežívajú strach z kontaktu s inými osobami, robí im problém vystupovať na verejnosti, prezentovať svoje názory pred inými alebo jednoducho ísť do spoločnosti. Uvádza sa, že ženy sú častejšími obeťami sociálnej fóbie a taktiež táto porucha zväčša vzniká v období puberty, no môže sa vyskytovať aj v inom veku.
Táto porucha je pomerne častá, avšak u mnohých ľudí ostáva neriešená. Veľakrát si človek svoj nadmerný a intenzívny strach zo sociálnych situácií vysvetľuje ako prejav svojej hanblivosti a nepovažuje to za ochorenie, ktoré by si vyžadovalo odbornú pomoc.
Tak ako pri väčšine zdravotných problémov, aj pri sociálnej fóbií platí, že čím dlhšie budete tento problém ignorovať alebo jeho riešenie odkladať, tým ťažšia môže byť neskôr liečba.