Spoločenský bontón: Čo s vizitkou?

Pred týždňom sme si povedali niečo o prvom dojme, predstavení a oslovovaní. Dnes si povieme niečo o vizitkách a o tom, ako s nimi zaobchádzať.

Bežnou súčasťou pri zoznamovaní v pracovnom styku, ale aj v neformálnej spoločnosti na vyššej úrovni, je používanie vizitiek . V zásade ich môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: pracovné a súkromné vizitky, i keď existuje aj podrobnejšie členenie.

Súkromné navštívenky sú bežné v diplomatických kruhoch alebo vo vyššej spoločnosti. Obsahovať by mali iba najzákladnejšie údaje o osobe, to znamená meno, priezvisko, akademický titul a adresu a telefónne číslo domov. To je maximum údajov, môžete použiť menej, nie však viac. Tento druh vizitiek obvykle nie je vytlačený na výraznom papieri ani nepožívame nápadnú tlač či typy písma. Pokiaľ majú osobné vizitky ženy, nemusia na nich uvádzať svoju adresu, stačí, ak ju dopíšu perom, ak ju chcú niekomu prezradiť.

V niektorých krajinách je bežné, že vizitky má manželský pár . Je to najmä v tých krajinách, kde sa priezvisko nemení a zostáva rovnaké aj u ženy. Pokiaľ by si u nás manželia chceli dať spraviť spoločnú vizitku, mali by zvoliť formu Peter a Petra Novákovci.

Pracovné, firemné, podnikové či profesionálne navštívenky sa od súkromných líšia v niekoľkých smeroch. Klasická vizitka by však mala mať rozmery 6x9; 5x9; 5,5x9,5; 5x8,5; 4x7 cm a pod. Vytlačená je na bielom papieri alebo na čiernom s bielym písmom.

Firemné vizitky by mali obsahovať meno a priezvisko osoby spolu s jej funkciou vo firme. Okrem toho je tam obvykle logo spoločnosti či inštitúcie, ktorá navštívenku na svoje náklady pre zamestnanca vytlačila. Okrem mena a funkcie býva dobrým zvykom uvádzať adresu do kancelárie, telefón, fax, e-mail a mobil. Platí, že čím vyššie postavenie osoba zastáva, tým menej údajov je na vizitke. Súkromná adresa by mala byť na firemnej vizitke len vtedy, ak ide o predajcu alebo inú funkciu, kedy človek musí zostať s klientmi v styku nepretržite a firma to tak vyžaduje.

V ľavom dolnom rohu by malo zostať voľné nepotlačené miesto, kam sa obvykle píšu odkazy . Ak takéto miesto na navštívenke nie je a my chceme nechať inej osobe na vizitke odkaz, do pravého rohu nakreslíme znamienko pre „otoč“ a odkaz napíšeme na druhú stranu. Pre zapísanie odkazu či blahopriania používame francúzske skratky ako:

p.f. - pour féliciter (blahoprianie k Novému roku, narodeninám ai.)
p.r. - pour remercier (poďakovanie za darček, milý večierok ai.)
p.p. - pour présenter (pri predstavení)
p.p.p. - pour prende part alebo 
p.c. pour condoler (vyslovenie sústrasti)

Používanie vizitiek sa taktiež riadi dosť prísnymi pravidlami. V pracovnom styku sa používajú pri predstavovaní s klientmi alebo partnermi. V takom prípade sa vizitka dáva osobne priamo človeku do ruky alebo sekretárke, ktorá spolu s ňou ohlási váš príchod.

Spomínané skratky využijeme, ak chceme pomocou vizitky popriať nový rok, srdečne zablahoželať alebo vyjadriť úprimnú sústrasť.

Na hromadných recepciách a podobných spoločenských podujatiach zanechávame vizitku na nato vyhradenom mieste – špeciálne stolíky, kde sa pridá k darčeku, kvetine alebo inej malej pozornosti. Na vizitku by sa malo pripísať formálne „avec les compliments“ alebo anglické „with compliments “.

Ak sa často stretávate so zahraničnými klientmi, mali by ste mať pripravenú vizitku aj v cudzom jazyku . Najčastejšie sa používa ako univerzálna obchodná reč angličtina, nemčina a nikdy celkom nevymizla elegantná francúzština.

Problémom pri prekladaní vizitiek do cudzieho jazyka sú niektoré naše pozície a tituly. Anglosaské krajiny nepoznajú titul Ing. Tento titul robí z nášho absolventa vysokej školy u nich mechanika, technika a pod. Často sa to rieši tým, že pred titul Ing. doplníme Dipl . Je to správne, pokiaľ by sme sa tým obracali na nemecky hovoriacich partnerov, Angličania ani Američania nevedia o aký titul ide.

Taktiež doktor je v anglicky hovoriacich krajinách problém. Za doktora, ktorý sa smie týmto titulom označiť, považujú iba absolventa medicíny. V nemecky hovoriacich krajinách je možné pre právnika použiť oznašenie Dr. iur. Alebo Dr. jur., pre iných doktorov označenie Dr .

Titul Csc. za menom nepoznajú takmer v žiadnej inej krajine, ak na ňom trváte, nahraďte si ho medzinárodným PhD. za menom, aj keď to nie je celkom presné.

Francúzske vizitky označujú vysokoškoláka právnika ako „licencié en droit“, absolventov technických škôl ako „ingénieur civil des mines “ alebo podobným označením pre technický smer. Na vizitke sú vytlačené malými písmenkami pod menom. V styku s Talianskom používajte všetky tituly, vizitky v ruštine by mali byť v azbuke a neobsahujú akademické tituly. V arabských krajinách a Latinskej Amerike sú akademické tituly vítané.

Každý, kto si necháva vytlačiť vizitky v angličtine by mal myslieť na to, že anglické „manager“ vyjadruje funkciu vedúceho alebo zodpovednú osobu. Nie je vhodné nazývať riaditeľa General Manager , ponižujete ho tým na obyčajného riadiaceho pracovníka. Radšej zvoľte anglické označenie Managing Director alebo americké CEO, čo je označenie pre Chief  Executive Officer.

Každú navštívenku, ktorú vám dá nejaká osoba, by ste si mali pozorne preštudovať. Je vrcholne neslušné, ak si vizitku strčíte do vrecka saka alebo kabelky bez toho, aby ste si ju dôkladne prezreli. Ak vám niečo nie je jasné, najmä ak je vizitka v cudzom jazyku, pýtajte sa a informácie si doplňte.

Autor: laura