Upadá váš intímny život? Ako preprogramovať milenecké väzby?

1.Pozor na (ne)verbálne narážky partnera
Ak úplne ignorujete snahu o komunikáciu partnera a nútite ho, aby robil len to, čo chcete vy, až vtedy ste zlá „milenka“, vytyčujú hlavnú mantru intimity sexuológovia. Prvý krok je začať vnímať, čo hovorí partner slovami, ústami, rukami aj postavou. Kedy sa približuje, kedy odtláča, kedy znervóznie alebo je, naopak, uvoľnený a veselý. Tieto náznaky vám môžu poskytnúť dôležitý prehľad o tom, čo sa mu páči a čo nie.

2. Komunikujte, komunikujte, komunikujte
Žiadny partner na svete nedokáže čítať myseľ a úplne predpokladať vaše potreby. Je to jeden z najčastejších a najškodlivejších predsudkov o vzťahoch. Dostať sa na tú správnu koľaj vám pomôže predovšetkým komunikácia o svojich pocitoch. A to aj na zdanlivo banálnej úrovni v štýle: „Aký to bol pre teba pocit?“, „Čo sa ti na tom páčilo?“, „Ako si spomínaš na to či ono?“. Známi sexuológovia tiež radia, aby ste sa o intimite pravidelne rozprávali aj mimo postele – tam to totiž vyznie najvýraznejšie.

3. Zbrzdite si ego už vo dverách
Čokoľvek, čo vám spôsobuje traumy, strachy a transformuje ich do výčitiek tomu druhému, nemusí mať žiadny pevný ani racionálny základ. Opäť ide o predsudky, ktoré vás majú zdanlivo ochrániť pred sklamaním, ale namiesto toho často iba retardujú vaše správanie a samy vyvolávajú problémy. Najčastejšie sú tie, že o problémoch hovoria len slabosi, za inými dverami domácnosti zase panujú napríklad také, že daný človek nie je dosť príťažlivý, ak si chce s ním partner ozvláštniť intimitu. Takmer nikdy to tak však reálne nie je.

4. Dôverujte, dôverujte, dôverujte
Dôvera je kľúč k tomu, aby ste si s partnerom mohli vzájomne rozprávať o najtajnejších snoch a obavách v úplne bezpečnom prostredí bez strachu zo zlyhania či z odsúdenia. V intímnej sfére je tento pocit nenahraditeľný. Zaspomínajte si na časy či chvíle, keď ste „odhodili“ akékoľvek obavy a láske a vášni ste sa, skrátka, oddali. Neboli to tie najkrajšie?

5.Netutlajte, ani nepreháňajte
Predstieranie (vzrušenia či emócie) je vždy cesta do slepej uličky. Na jej konci si vás problém spravidla počká alebo sa na chvíľu uprace za roh, aby odtiaľ po čase znova neodbytne vykukol. Namiesto akejkoľvek preonačenej emócie je vždy lepšie fakticky pomenovať problém a prakticky navrhnúť, čo s ním.