Workoholizmus ako životný názor

Všetko môže začať napríklad tým, že získame prácu, po ktorej sme túžili alebo ktorá nás veľmi baví. Najskôr predlžujeme pracovnú dobu až do nočných hodín, potom odbúrame voľné víkendy a dovolenku bez svojej práce považujeme za príšernú nudu. Máme veľa elánu a chuti do práce, tiež energie máme na rozdávanie, stále sa učíme, objavujeme niečo nové, skrátka naše nové zamestnanie je pre nás obrovské dobrodružstvo. Postupne nás tak pohltí, že si neurobíme čas na priateľov, partnerov, na rodinu, dôležité je len byť neustále na príjme a v plnom nasadení.

Dôsledky na seba nenechajú dlho čakať, dostaví sa nervozita, podráždenosť, zlý spánok, bolesti hlavy a chrbta, energia ako by sa nám zrazu nezostávala vôbec na nič. Ale nie sme schopní ani na chvíľku povoliť alebo "vypnúť". V tejto chvíli sme workoholici, sme problémom pre svoje okolie doma i v práci, sme postrachom i pre seba samých, ale ešte to nevieme.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že workoholizmus, teda závislosť na práci, postihuje v najväčšej miere predovšetkým mužov, a potom obecne ľudí so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Postihuje najčastejšie ľudí, ktorí zakladajú novú firmu, získajú nové zamestnanie, sú nespokojní v osobnom živote, majú problémy v rodine ... Takíto ľudia sa uzavrú pred svetom a práca je pre nich psychický únik z reality.

Ženy brzdia vo "vražednom pracovní nasadení" väčšinou zodpovednosť k rodine a starosť o deti. Sama závislosť na práci teda postihuje v ich prípade buď matky už dospelých detí alebo mladé slobodné dievčatá. Ženy sú ale často postihnutý workoholizsmom v akejsi druhej fáze - keď vysoké pracovné nasadenie pohltí ich manžela. Z práce chodia unavený, vyčerpaný, nezaujíma sa ani o deti, ani o manželku, stratí záujem o spoločné aktivity. Pokiaľ manželka začne žiarliť, je to väčšinou zbytočné. "Na žiadnu neveru nemám ani pomyslenie, manželku mám stále rád, ale som šialene vyčerpaný", býva častý a smutný povzdych manžela u psychológa.

Pokiaľ je workoholik šéfom, znamená to navyše nebezpečie pre jeho podriadených. Môže na nich totiž klásť neprimerané nároky a nižšie pracovné tempo, ako je to jeho, neuznáva. Svoju závislosť si (rovnako ako napr. gambleri, alkoholici aj.), neuvedomuje a jeho okolie o nej nemusí vôbec vedieť. Bezprostredne a najviac je postihnutá rodina, ktorá často tiež iniciuje jeho liečenie, obtiažne a dlhodobé. Dokiaľ si ale workoholik sám neuvedomí, čo ho postihlo, nie je liečba možná.

Ako všade inde, i tu platí, že najlepšia je prevencia. Nesmieme dopustiť, aby nás alebo našich blízkych čokoľvek pohltilo. Máme radi svoju prácu, ale udržujeme si i iné záujmy. Sme realisti a dokážeme odhadnúť svoje možnosti, a nakoniec nezabúdame na svojich blízkych a priateľov.

Autor: Dalmatika