Kristína Tormová prežíva nevšedné sviatky. Koľko sa ich schádza pri stole?

Verím, že máte v darčekoch jasno dávno pred Vianocami a deti píšu Ježiškovi dlhé listy...
Jasné, toto majú u nás deti dokonale zariadené. Napríklad náš 5-ročný Alan napísal pred pár dňami Ježiškovi list. Verím, že ho z jeho znenia bolí hlava ešte dnes...
 
Čo v ňom teda stálo?
Bol poriadne náročný pokiaľ ide o výber darčekov. Napísal mu, že si prosí pištoľ, kušu, výlet do Paríža a drahé kamene. Prišlo mi to veľmi vtipné a naozaj netuším, ako sa s tým Ježiško napokon vysporiadal. Zatiaľ sa na tom len bavil.

Vyplýva z toho, že doma máte radi drahé kamene?
Nie, ja osobne ich nepreferujem. My máme doma len tie prírodné minerálky a voláme ich drahými kameňmi. Tie milujem a mám ich naozaj veľmi veľa. Zbieram ich už asi 30 rokov vo forme šperkov a syn to má zrejme zo škôlky. Tam majú taký kameňový trend... 

Prezradíte, koľko takých kameňov doma máte?
Keďže som sa im pred rokmi dosť venovala, nazbieralo sa ch naozaj dosť. Bola som ešte pubertiačka a veľmi ma priťahovali. Študovala som ich, riešila som ich liečebné účinky. Teraz sú to pre mňa už len talizmany. Niektoré sú krásne a farebné, iné majú len svoju históriu. Pochádzajú z  Ázie,  Thajska, z Indie... Ale sú to vždy šperky. Tak občas nosím na prstoch aj veľké „šutre“...
 
Čo špeciálne robíte počas vianočných sviatkov?
Pre nás je špecifické možno to, že Vianoce slávime občas aj deň vopred a tvárime sa, že je 23. decembra Štedrý deň. Urobíme večeru, rozdáme si darčeky...
 
Je to dosť nevšedné...
Áno, ale u nás aj dosť pochopiteľné. Keďže mám dve deti s iným mužom ako s ktorým aktuálne žijem, tak chodieva dcéra na Vianoce k svojmu otcovi. Tento rok oslavujeme Vianoce tak, ako sa má, ale je nám to vlastne úplne jedno...

...a dôvod takejto zmeny?
Proste to tak vyšlo. Ale Vianoce si vieme urobiť hocikedy. Deti proste napíšu list Ježiškovi špeciálne len preto, aby sa ho spýtali, či by sa nedali zariadiť aj v inom termíne. A on vždy súhlasí... 

Máte teda veľmi kreatívne deti.
Áno, na ich kreativitu sa naozaj nemôžem sťažovať. Ale u nás sú Vianoce iné aj v niečom inom. Toto bude tretí rok, čo sú s nami doma aj naše Ukrajinky, ktoré sme prichýlili na začiatku invázie. Voláme ich, že sú to naše ukrajinské dcéry a bývajú u nás v dome. Poskytli sme im domov, tak sme si ich vlastne akosi „adoptovali“. Tak sú u nás aj počas sviatkov.  

Je vás teda doma naozaj veľa...
Tým to ešte nekončí, lebo k nám domov zvykneme pozývať aj ľudí, ktorí počas sviatkov nemajú kde byť. Oni všetci síce svoj domov majú, ale napríklad pred rokom takto bola u nás jedna moja kolegyňa. Ochorela jej rodina, tak prišla k nám. Sme teda takí otvorení novým zážitkom a nie sme tradicionalisti. Skôr čakáme na to, aké zázraky sa udejú...  
 
To vás teda musí byť doma veľmi veľa.
Áno, je to tak. Dokonca sme si kvôli ľuďom a nečakaným návštevám kúpili väčší gauč aj stôl. Aby sme sa zaň všetci pomestili...