5-násobný otec Pavol Topoľský otvorene: Ohlasujem koniec

Pavol Topoľský patrí k mužom, ktorí sa ženili viackrát. Prvý raz už počas vysokej školy a ako 22-ročný sa stal otcom dcéry Lucie. Neskôr mu iná partnerka porodila Rebeku. V roku 2007 nasledovalo druhé manželstvo, počas ktorého sa stal otcom Kristíny a Karolíny. Lenže vzťah s o 20 rokov mladšou tanečnicou Marikou sa rozpadol.

Po rozvode sa po jeho boku začala objavovať ďalšia tanečnica – o 27 rokov mladšia Vierka. Tajne sa vzali v roku 2018, o ich svadbe netušili ani ich blízki kolegovia. Ich spoločná dcéra Alexandra prišla na svet krátko pred hercovými 61. narodeninami. Ako nám prezradil, nevidí na tom nič zlé a nemá pocit, že by to prehnal…

Rozhovor s Pavlom Topoľským si môžete prečítať na ďalších stranách.

Vás si ľudia spájajú najmä s dobráckymi alebo komickými postavami. Aké to je, keď zrazu hráte veliteľa gardy? 

Áno, to je pravda, že som bol skôr zaraďovaný do tých komických a toto je naozaj dosť nepríjemná postava, lebo človek si uvedomí, že toto všetko sa naozaj dialo a normálne máme niekedy zimomriavky. Takže, keby som si mohol vybrať, tak radšej niečo ľahšie, komickejšie, ale aj toto je potrebné. A myslím si, že viem aj takéto veci zvládnuť.

Často sa stretávame s tým, že veľa hercov hovorí, že majú radšej záporné postavy, tak vás sa to asi netýka. 
Mne je to viac-menej jedno, nemám to nejako zaškatuľkované. Oboje sa mi robí dobre, lebo človek tým vekom má toho aj veľa obkukaného a vie si s tým poradiť.

A aké sú reakcie ľudí, keď vás vidia teraz v tej negatívnej postave? 
Veľakrát sa mi stáva dokonca, že si ma s tým Kocábom, s tým veliteľom gardy, spájajú. A tí ľudia, keď vás vidia v komickej postave, tak vtipkujú, myslia si, že to ste vy, že vy ste taký srandista. No ale to isté je aj pri tejto negatívnej postave. Už som sa stretol s tým, že mi ľudia povedali, že „no tak vy ste teda dobrý hajzel.“ Oni si neuvedomujú, že to tá postava je zlá. Ľudia si nás s tým stotožňujú väčšinou.

Ale to je potom asi aj vizitka, že to robíte dobre.

Tak asi áno, asi je to uveriteľné. 

A vy ste niekedy už aj odmietli nejakú postavu, ktorá sa vám nepáčila? 

V divadle určite. Keď ste zamestnaný v nejakom divadle, tak tam si nevyberáte, ale keď som mal niekde hosťovať, zopárkrát sa to stalo.

Pre vás ako herca je nejaký rozdiel, keď točíte tie bežné seriály a keď točíte takýto historický? 

Je, lebo nie je to súčasnosť a vy musíte rozmýšľať, ako tí ľudia rozmýšľali a konali vtedy. Keď točíte súčasnosť, s týmto robotu nemáte. Predsa len v tom historickom sa vyjadrujú inak, správajú sa inak… Aj keď je to napísané tým autorom, predsa len je to iná doba a musíte myslieť na to, že ste v inej dobe, nemôžete myslieť na to, čím žijete práve teraz v súčasnosti.

Prevteľovať sa takto do rôznych postáv asi nie je úplne ľahké. Aké je vaša psychohygiena, alebo taký najlepší relax? 

Doma s deťmi, so psami, to úplne vypnem, nemyslím na to, čo mám zajtra, pozajtra. Ja toto naozaj dokážem – zabudnúť a vypnúť, na robotu sa sústreďujem tak na poslednú chvíľu, deň – dva predtým. Už som sa naučil vypnúť, kedysi to tak nebolo. Ale už som starý pes. (smiech)

Kedysi ste mi ale povedali, že mladšia žena vás núti byť mladším – platí to aj po šesťdesiatke? 

Tak núti ako núti. Tá situácia vás núti, nie, že žena je nejaký policajt... Ale tak, čo mi vyhovuje, to sa nechám, čo mi nevyhovuje, hádžem za hlavu. Viac-menej si to dirigujem sám.

Vy ako päťnásobný otec, ktorý vek by ste možno označili za taký ideálny na to, aby sa muž stal otcom? Kedy ste si to vy najviac užívali? 

Na dieťa podľa mňa nie je vek. Je to úplne jedno, je to proste zázrak. Keď je človek mladý, tak nemá ani čas si to až tak uvedomovať. Sú tam babičky a dedkovia, vy sa v podstate len zabehávate v robote, snažíte sa všetko zabezpečiť a ten čas tak rýchlo preletí. V strednom veku už isté istoty máte, niektoré starosti už vyriešené máte a o to viac vám zostáva čas si toto všetko uvedomovať. Ja aj teraz vidím, že na veľa vecí, ktoré teraz prežívam, som vtedy jednoducho čas nemal. Potom má už človek aj nejaké skúsenosti, je rozumnejší, už nie som taký bojazlivý, úzkostlivý, nemusím sa tak naháňať. Ťažko ale povedať univerzálne, ktorý vek je dobrý, každý má svoje svoje výhody a nevýhody. Spoznal som všetky veky a na tomto veku nevidím nič zlé, že by som si povedal: „Ej, toto som prehnal.“ Tak poviem, že hociktorý vek je vhodný.

Čo je pre vás úplne najkrajšie na tom byť byť otcom? 

Vidieť ten život mladý. Vidieť, ako to rastie, ako sa to vyvíja, postupne začína chápať, ako objavuje, ako všetko skúma. Človek si to sám potom tak hlbšie uvedomuje, viac vidí a je na to teraz viac času aj viac rozumu a trpezlivosti. Ja obdivujem na tých deťoch tú ich fantáziu, to je kúzelné, ako vo všetkom vidia aj niečo iné, ako tam je. A ja ich samozrejme v tom podporujem. Na skutočnosť majú čas, tej si užijú v dospelosti, tak ja ich podporujem v tom, čo vidia detskými očami.

Vy máte 5 dcér, neľutovali ste niekedy, že nebol chlapec, že nemáte syna? 

Ja poviem, že nikdy. Ono je to také klišé, že sa hovorí, že je jedno, čo to je, hlavne, nech to je zdravé, ale ja si zdravie u detí veľmi vážim. To je fakt jedno, či to je chlapec, alebo dievča. To, že dvaja majú zdravé vydarené dieťa, je zázrak. Mnohí by o tom vedeli rozprávať a vtedy by vymenili to, či je chlapec alebo dievča len za to, aby bolo zdravé. Niektorí to šťastie nemajú. Ja som si to vždy uvedomoval, takže som tento problém neriešil nikdy, ja som chcel zdravé, šťastné, vydarené a spokojné dieťa a úprimne je jedno, či chlapec alebo dievča.

Ak sa nemýlim, tak vaša manželka ešte nemá ani 40. Rozmýšľate ešte nad nejakým ďalším potomkom?

Čo sa mňa týka, tak ja ohlasujem koniec. Nikdy nehovor nikdy, ale neplánujeme. Odtiaľ – potiaľ. Už teraz mám problém s menami a vekmi. (smiech)