Ako zaháňa ťažký rozchod so sexsymbolom Jurajom Bačom herečka Dominika Richterová?

Momentálne vás diváci môžu vidieť v Susedoch. Ako sa vám hrá s dvojicou Marcin – Kraus?
Keďže točíme už druhý rok, aj vzťahy medzi nami sa viac prehĺbili. Peťa Marcina poznám od svojich osemnástich, s Andym Krausom som robila už predtým seriál Panelák. Je mi s nimi dobre, mám ich rada, sú ku mne veľmi kamarátski. Plánujeme spolu aj ďalšie projekty, napríklad s Peťom ideme od septembra na turné po Slovensku s talkšou Neskoro večer.

Sú zábavní aj mimo kamier?
Áno. (Smiech.) Oni majú zmysel pre humor aj v súkromí.

Vyhovuje vám komediálny žáner?
Od štrnástich rokov študujem herectvo a väčšinou som sa stretávala s vážnejšími, dramatickými postavami a mám ich rada. Prostredníctvom nich nachádzam odpovede na mnohé otázky vo svojom živote, neraz sa mi stávajú akousi psychohygienou. Komediálne roly boli pre mňa novinkou, no dávajú mi energiu do života. Komika je podľa mňa najťažší žáner v rámci herectva, mám pred ňou rešpekt a uvedomujem si, že sa musím ešte veľa učiť.

Čo ak nemáte svoj deň a musíte zahrať komediálnu scénku?
Je to niekedy ťažké, lebo pracujeme so sebou samým, s vlastnými emóciami. Preto to študujeme, učíme sa ako zvládnuť, korigovať a ovládať sa, aby sme sa na rolu dokázali naladiť a aby netrpel náš osobný život. Nie vždy je to stopercentné, ale väčšinou je to tak, že keď herec vstúpi na javisko, súkromné myšlienky a problémy idú bokom.

Aká ste v súkromí? Skôr veselá kopa alebo vážnejšia?
Mám pocit, že som dlhé obdobie bola skôr smutnejšia, ale v poslednom čase sa mi toho v živote veľa zmenilo a dnes si užívam život úplne inak. Som skôr smejko. Samozrejme, že aj teraz mi býva niekedy smutno, ale snažím sa byť skôr pozitívny človek a tešiť sa z maličkostí.

Čo vás zmenilo?
Je toho veľa, čo ma v živote ovplyvnilo. Každá skúsenosť nás formuje, ale najviac som to pocítila v dlhoročnom vzťahu. Inak som sa pozerala na svet, inak som vnímala veci, iní ľudia ma ovplyvňovali, veľakrát nie dobrým smerom. Keď som bola na škole na bakalárskom stupni, začiatku som si veci dosť brala k srdcu, teraz to už robím inak.

VIDEO: Báječná minútka s Dominikou Richterovou

Chceli by ste sa vrátiť k tancu?
Určite áno. Napríklad teraz chcem začať chodiť na kurz spoločenských tancov. Ťažko povedať, či sa ešte vrátim k baletu, ale nebránim sa tomu. Ja tanec milujem.

Zrejme kľúčová rola bola hlavná postava v Ďurovčíkovom muzikáli Ôsmy svetadiel, kde ste sa alternovali s Nelou Pociskovou a Mirkou Partlovou.
Áno. V deň, keď som dostala túto rolu, som maturovala. Na konkurze nás bolo veľa a všetky baby boli dobré, takže som mala šťastie, že si vybrali práve mňa. A určite bola kľúčová. Na prvýkrát zvládnuť takúto rolu je sen, naštartovala mi „kariéru“, ak sa to tak dá nazvať. Neskôr však prišla kríza, lebo keď človek dosiahne svoj sen a v rebríčku bol naozaj pre mňa najvyššie, potom nevie, kam smerovať. Dva roky som bola zmätená z toho, aký cieľ si mám dať a čo ma bude tak motivovať a lákať. Nakoniec to život priniesol sám, keď som začala robiť činohru.

Vaša práca zrejme vyžaduje aj množstvo energie, kde ju beriete?
Ani neviem. Možno naozaj z ľudí, ktorí sú v mojom okolí. Veľmi ma inšpiruje a dodáva pozitívnu energiu, keď mám okolo seba ľudí, ktorí majú hodnoty a úsmev na tvári. A potom mi ju dodáva aj dobrý koláč. (Smiech.)

Vraj aj rada chodíte do prírody. So svojím otcom ste absolvovali niekoľko vysokohorských túr...
Veľmi ma príroda láka. Odmalička nás aj so sestrou viedli rodičia k prírode a teraz sa to vo mne opäť prebudilo. Ja by som niekedy išla aj sama na túru, ale rodičia mi vždy zdôrazňujú, že do hôr treba ísť vo dvojici. Majú pravdu, preto dúfam, že raz nájdem parťáka, ktorý by so mnou toto nadšenie zdieľal.

Sú na vás rodičia hrdí?
Myslím, že áno, ale sú veľmi rozumní a snažia sa ma zdravo podporovať. Nie sú do mňa bezhlavo zahľadení, snažia sa ma smerovať tak, aby som všetko v živote vedela zdravo zvládnuť. Ja o sebe často pochybujem a viem sa skritizovať, preto som rada, že ma vedia aj pochváliť a niekedy zas naopak.

Aj vás podporovali?
Odmalička vo mne videli talent. Chceli, aby som spievala, podporovali ma, aby som sa rozvíjala. Dnes chodia aj na moje predstavenia a vždy si zapnú televíziu, keď sa tam mám objaviť. Ich názor a pohľad je pre mňa veľmi dôležitý. Sú tu pre mňa a vždy aj budú.

Veríte na osudovú lásku?
Priznám sa, teraz mám obdobie, keď som si nie úplne istá. Veľmi som na ňu verila aj som mala pocit, že som ju zažila, a asi to tak aj bolo, ale dnes o tom často pochybujem. Začínam prichádzať na to, že láska má veľa foriem a každá z nich je istým spôsobom osudová. Ale či stretnem takú filmovú, tú „pravú“, to neviem.

Zmenili ste pohľad na vzťahy po rozchode s bývalým priateľom?
Istým spôsobom áno. Momentálne hľadám postoj, ako sa mám na to celé pozrieť, ako to mám vnímať, čím sa mám poučiť a či to bolo také, ako som to v danom čase vnímala. Som v období hľadania samej seba, a tým aj odpovedí na vzťahy...

Čiže momentálne nemáte priateľa?
Nemám a ani necítim, že by som teraz niekoho chcela. Vždy som si myslela, že potrebujem mať nutne pri sebe muža. Že je to potrebné pre moju dušu a existenciu, ale teraz to pociťujem inak – potrebujem nájsť lásku sama k sebe. Ak má prísť nejaký nový muž do môjho života, chcem mať všetky veci vyriešené a uzavreté.

Ale nebránite sa novému vzťahu, či áno?
Nebránim, ale nevyhľadávam ho. Uvedomila som si, že mi môže byť dobre aj samej. Je to zmena, ale krásna a posilňujúca. Veľmi si teraz užívam svojich najbližších priateľov, som rada, že sú súčasťou môjho života a stoja pri mne bez nárokov.

Čo si na mužoch vážite najväčšmi?
Pre mňa je veľmi dôležité, aby som vedela, že mi partner hovorí pravdu, že je ku mne úprimný, pretože len tak sa dá stavať krásny vzťah, len tak sa dajú vyriešiť všetky problémy. Klamstvo je vo vzťahu ako rakovina v tele. Všetko zničí. Vážim si mužov, ktorí sú k ženám úctiví a správajú sa k nim džentlmensky. Ja sa chcem pri mužovi cítiť ako žena a rovnako chcem, aby sa aj on pri mne cítil ako muž.

Čo pre to treba urobiť?
Dnešné ženy sú také emancipované, že dokážu zvládnuť toho veľa aj bez muža. Takže ak chceme, aby k nám boli džentlmeni a ostali stále mužmi, musíme im aj my dať šancu ubrať zo svojho ega a schopností, aby takými mohli byť.

Máte pocit, že ste sa aj vy ako partnerka zmenili?
Nemôžem povedať, že by som sa zmenila, ale uvedomujem si, že je veľmi dôležité toho druhého pochváliť a viac ho podporovať pozitívnym smerom. Lebo sa stáva ľuďom, ktorí sa veľmi milujú, že povedia tomu druhému kritiku, aj keď v dobrej vôli, a on sa začne cítiť zle, možno neschopne. Som na seba veľmi kritická a prirodzene aj na ľudí, ktorých mám rada, pretože im chcem dobre. Uvedomila som si však, že by som vždy okrem kritiky mala vyzdvihnúť aj to, v čom sú dobrí.

Kde vás môžu diváci najbližšie vidieť?
V predstavení Masaryk/Štefánik, ktoré pripravilo divadlo Aréna spolu s Mestským divadlom Zlín k stému výročiu vzniku ČSR. Tiež by sa mal od septembra vrátiť na Novú scénu muzikál Iago, v ktorom hrám. Objavím sa i v seriáli Prázdniny, pokračujeme so Susedmi a čaká ma ešte jeden internetový projekt, o ktorom sa určite onedlho dozviete.

Má doma mladého zajačika
Dominika Richterová sa nám pochválila aj svojou veľkou láskou. Nie, nejde o nového chlapa, ale rozkošného zajačika, teda konkrétne zajačicu Bobuľku. „Pôvodne som chcela malého psíka do kabelky, keďže veľa cestujem, nakoniec som sa rozhodla pre zajačika,“ priznala mladá herečka. „Má problémy so zúbkami, bola som s ňou aj na operácii a nikdy predtým by som nepovedala, že dokážem kvôli zvieratku plakať a chodiť s ním každý deň do nemocnice na infúzie.“ Bobuľka sa narodila na Mikuláša v roku 2016 a s Dominikou prežila aj najťažšie chvíle. Hovorí: „Nebyť nej, bola by som sama a smutnejšia. Zviera niekedy vyrieši veľa vecí vo vašej duši.“

Aká je v skutočnosti?
DOMINIKA je dievčatko. Milá, usmievavá, zhovorčivá a veľmi úprimná. Na nič sa nehrá a je na nej vidno, že má rada ľudí. Rozprávala som sa s ňou niečo vyše dvoch hodín. Dali sme si aj spoločný obed a po vypnutí diktafónu „pokecali“ ako baby. A len z jedného jediného dôvodu - že Dominika je prosto veľmi sympatická a priateľská mladá žena.

Autor: Natália Šepitková
Foto: Lýdia Czakó