Báječný ANDY HRYC: Guľku od kolegu prežil, LEUKÉMIU UŽ NIE!
11. 2. 2021, 20:58 (aktualizované: 11. 2. 2021, 21:10)

Zdroj: Instagram.com/wandahrycova
Hral najmä negatívne postavy, no ani sám si servítku pred ústa nedával. Andy Hryc (†71) mal priateľov, no aj tých, čo ho veľmi nemuseli. A prežil dramatický život ako málokto…
Zdroj: archív A.H.
Zdroj: Instagram
Zdroj: Archív NMH
Galéria k článku
Do hereckého neba odišiel 31. januára 2021, keď podľahol akútnej leukémii. Zistili mu ju minulý rok v apríli. Bojoval, čakal na kostnú dreň i krv od darcov, hoci vedel, že jeho diagnóza je nevyliečiteľná. Schudol 50 kilogramov a pomaly sa zmieroval s osudom. Vedel, že tu môže byť pár rokov, ale možno len mesiacov…
Zdroj: archív A.H.
Andymu Hrycovi diagnostikovali leukémiu minulý rok v apríli.
Vychovávala ma ulica
Andy Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave, ale detstvo nemal šťastné. Jeho otca Vojtecha, ktorý kedysi obchodoval s drevom, komunisti najprv pripravili o majetok a neskôr ho za kšeft s predajom vína, za ktorý dostal od družstva vo Svätom Juri províziu, zavreli na sedem rokov za leopoldovské mreže. Nedovolené podnikanie sa v tých časoch považovalo za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Andy bol vtedy druhák na základnej škole.

V istom rozhovore priznal: „Musel som sa postarať o seba. Nenávidel som školu a všetkých učiteľov. Keď šesťročný chlapec príde do školy a je ľavák, oni ho nútia písať pravou rukou. Aby to dosiahli, zviažu mu ľavú za chrbát. Vtedy bola aj ŠtB, všetci boli posratí od strachu. Susedia od nás bočili, prechádzali na druhú stranu ulice, keď sme išli s mamou. Toto človeka zocelí, že sa už nepozerá napravo ani naľavo. Na starosti som mal ešte svoju mladšiu sestru. Mama chodila do práce, mňa vychovávala ulica a ja svoju sestru.“
Do roka bude rozvod!
Keďže škola Andymu veľmi nevoňala, v maturitnom ročníku zašiel na talentové skúšky na Vysokú školu múzických umení. A prijali ho na prvýkrát. Herecké ostrohy získaval u Ladislava Chudíka a režiséra Jozefa Budského. A v roku 1971 nastúpil na svoje prvé angažmán do Štátneho divadla v Košiciach. V súbore zostal šesť sezón. Na východe zažil veľkú lásku a skoro aj smrť…
V relácii Anjeli strážni spomínal, ako sa zoznámil so svojou manželkou Veronikou. V lietadle z Bratislavy do Košíc zazrel krásnu blondínu, chcel, aby si sadla k nemu na voľné miesto, ale predbehol ju akýsi opilec. Držala kyticu kvetov a Andy z nej nedokázal spustiť oči. Na letisku nastúpila do druhého autobusu, stratila sa mu v uliciach centra, ale vytrvalo po nej pátral, až ju našiel na autobusovej stanici. Bolo to vraj prvýkrát, čo oslovil nejakú ženu. A urobil dobre, lebo Veronika s ním vydržala až do konca… Aj keď jej mama z obce Ubľa, keď zistila, že dcérin nápadník je herec, len zalomila rukami: „Do roka bude rozvod!“
V bezvedomí v záchranke
V košickom divadle na Andyho v predstavení Desať dní, ktoré otriasli svetom, kde hral bielogvardejca, striehla skutočná smrť. Počas trinástej reprízy ho v zákulisí postrelil do krku plynovou pištoľou kolega Edo Vítek. Nešťastnou náhodou. Andy takmer vykrvácal, kým ho záchranka v bezvedomí odviezla do nemocnice. Po incidente mu zostala na krku na celý život veľká jazva…
Potom sa Hryc vrátil do rodnej Bratislavy.
Zdroj: Archív
S manželkou Veronikou.
Štyri roky bol na voľnej nohe, v roku 1981 nastúpil do činohry Novej scény. Vtedy už mal s manželkou Veronikou trojročnú dcéru Wandu, ku ktorej v roku 1986 pribudol syn Hugo. Andy hral v divadle, rozhlase, dabingu, ale aj vo filmoch a v seriáloch - Pustý dvor, Tisícročná včela, Sladké starosti, Utekajme, už ide, Pehavý Max a strašidlá, Sedím na konári a je mi dobre, Kamarát do deště I. a II., Na krásnom modrom Dunaji, Útek do Budína či Rivers of Babylon. V roku 2004 v českom seriáli režiséra Juraja Herca Černí baroni stvárnil majora Terazkyho.
Roky plné odvahy i skúšok
Po revolúcii v roku 1989 bol Andy Hryc aktívny aj v politike. Jeho meno je na 13. mieste zakladajúcej listiny Hnutia za demokratické Slovensko. Keď časom zistil, akí mafiáni a veksláci bežne chodia za Mečiarom, pochopil hĺbku svojho omylu a opustil rady hnutia. Vo svojom dome pod Bratislavským hradom si zriadil reštauráciu Drink in Gallery Andy, miesto, kde sa konali aj výstavy výtvarníkov.
V roku 1991 spoluzakladal Hryc nezávislé rádio Twist a bol jeho riaditeľom do konca roku 2004. Bol aj honorárnym konzulom Seychelskej republiky. Krátko pôsobil ako riaditeľ Novej scény, no po roku prepustil riaditeľskú stoličku svojej dcére Wande. S Rádiom Twist zažil aj nekonečné turbulencie - dlžoby, exekúcie, hľadanie investora, ktorým sa stal kontroverzný podnikateľ Jozef Majský, vlečúce sa súdne procesy u nás aj v Česku. Andy Hryc to všetko vydržal, aj keď musel vyhlásiť osobný bankrot. So všetkým vrátane vzťahov s konkrétnymi ľuďmi zúčtoval vo svojej knihe Inventúra.
Zdroj: IG
Hugo Hryc nečakane zomrel pred vyše 12 rokmi.
Desaťkrát denne plačem
No najhoršia skúška ho ešte len čakala. Keď syn Hugo prekonal rakovinu, mal hrdý otec dôvod na skutočnú radosť. Netrvala však dlho. Iba 22-ročný Hugo zahynul 21. decembra 2008 na sedadle spolujazdca aj s kamarátom pri autonehode v bratislavskom Lamači. Andymu sa zrútil svet! Aj po rokoch smútku priznal: „Musím sa s tým naučiť žiť, hoci je to ťažké. Desaťkrát denne plačem, ale čo mám robiť?“
Veľký žiaľ rodičom pomáhala zmierniť aspoň dcéra Wanda, ktorá sa vydala, k otcovmu menu pridala priezvisko Adamík a babku s dedkom obšťastnila tromi vnukmi – Artemom, Vadimom a Nazarom. Wanda je dnes úspešná producentka, v pripravovanom seriáli Slovania, ktorý onedlho uvedie jedna z televízií, si zahral aj jej otec Andy.
Zdroj: facebook
Posledná foto Wandy s milovaným otcom Andy Hrycom.
Posledné Vianoce...
Andy Hryc nikdy nemal veľmi rád Vianoce. Tie minulé, prvýkrát od synovej smrti, prežil ťažko chorý v kruhu svojej rodiny. A prečo neznášal sviatky pokoja a rodiny? „U nás sa o radosti na Vianoce hovoriť nedalo. Pre nás je december katastrofálny mesiac, lebo zomrela moja mama, môj otec aj syn. Jednoducho zle. Ja som od Vianoc nikdy v živote nemal špeciálne očakávania. Dnes sú tu však moji traja vnuci, ktorým sme to chceli spríjemniť, aby na Vianoce nezabudli. Ľahko sa môže stať, že tieto Vianoce by boli naše posledné spoločné…“