BEŇOVEJ dcérka má super tatina! TÝMTO Leušku najviac ROZOSMEJE! Milučkééé...

S úžasne milými. Dokonca aj cudzí ľudia na sociálnych sieťach boli veľmi milí. Negatívne reakcie ma aj tak nezaujímali a nezaujímajú a to je tiež výhoda môjho veku. Komu sa to nepáči, nech sa stará o svoj život a svoju rodinu.

Nemôžem. Náš život sa snažíme v rámci možností čo najviac udržať v súkromí. Je to tak v dnešnej dobe lepšie.

Nebolo ťažšie, bolo v pohode. Dokonca s rovnakou komplikáciou v rovnakom období tehotenstva, akurát dnes je medicína vyspelejšia, takže aj dcérka je predčastniatko, ale nie až také, akým bol syn v roku 1988.

Som na materskej a Leuška je miminko, takže áno, som viac mama, navyše, v Európskom parlamente fungujeme už takmer rok online. Možno práve to je dôvod, že nevyužívam materskú dovolenku, ale - s výnimkou novembra a decembra - fungujem ako pred tehotenstvom, ale už počas kovidu.

Neviem, nerozmýšľala som o tom. Som vďačná, keď sú ľudia pozitívni a milí, zvlášť v tých ťažkých časoch. Mali by sme takí byť k sebe všetci navzájom. Ale možno ich až tak neiritujem, lebo sa nepasujem do pózy superženy, ktorá dva týždne po pôrode pózuje v úzkych džínsoch s perfektným mejkapom, ani pri bazéne v bikinách kdesi v drahých destináciách. Lebo materstvo nie je o mne, mojej postave, mojom živote...

Materstvo je o mojej dcérke a, samozrejme, o synovi, aj keď je už dospelý. Ale mojím dieťaťom bude navždy. Nepredávam na Instagrame vyfiltrované výmysly á la dolce vita.

Zvykla som si okamžite. Dvadsať minút po pôrode mi Leušku priniesli a odvtedy sme spolu. Navyše, mám syna, takže som len oprášila skúsenosti a dnes je aj tak všetko jednoduchšie ako koncom osemdesiatych rokov.

Je fantastická. Sama spí v postieľke, plače len, keď je hladná, je veľmi vnímavá a spoločenská. Ale nechcem ju prechváliť, aby som to nebodaj nezakríkla.

Áno, pomáha mi od prvého dňa úplne so všetkým. O Leu sa vie postarať rovnako ako ja a ona ho zbožňuje. Keď ju škrabká bradou na nôžkach, chichúňa sa tak, až dostane štikútku.

Výborný. Ako študent brigádoval v Anglicku a robil aj kuchára, ale sledujeme aj v televízii kanály o varení a on to potom doma skúša. Ja varím cez týždeň, Ľubo cez víkend. Je veľmi pracovitý a múdry človek a ja si ho zato všetko nesmierne vážim.

Iný? Ani nie. Obe svoje deti zbožňujem a sú pre mňa od narodenia rovnaké. Pri Maťovi to len bola väčšia dráma. Ale zvládli sme to. Lebo sme verili. Vždy si musíte veriť.

Každé má svoje pozitíva aj slabšie miesta. Ale obe som si užila s láskou k drobčekovi pod srdcom a to bolo a je pri oboch tehotenstvách vždy to hlavné.

Nechcem, aby to teraz vyznievalo ako reklama na materstvo, ale ja mám naozaj čas na všetko. Lea vstáva medzi šiestou a siedmou, ale ešte do desiatej leží v postieľke. Potom ju umyjem, prezlečiem z pyžamka a hráme sa, kým sa neunaví. Napapá sa a spinká asi dve hodiny. Medzitým niečo navarím alebo si čítam. Keď sa zobudí, hráme sa, potom ideme na prechádzku a večer spinká už od ôsmej. Tak máme celý večer voľno. Preto stíham všetko, čo chcem.

No predsa máme ocina a brata... A tí sú obaja šťastní, keď niečo mám, aby mohli prevziať malú. Leuška je zvyknutá byť v kancelárii s tatinom alebo so svojím veľkým bratom a užíva si pozornosť ich kolegýň a kolegov. Stíhame všetko. Chce to len plán a systém. A máme výhodu v tom, že Ľubo má svoju advokátsku kanceláriu a Maťo aj firmu, takže si vedia upraviť povinnosti, keď potrebujem čas ja.

Jasné, že viac a najmä mama. Ale politika ma baví a stále ešte fascinuje, takže ja mám splnený sen o tom, ako sa dá rodina a práca spojiť, aby vás to bavilo a zároveň aby nikto nestrádal.

Už roky máme fantastickú Táničku, ktorá nám chodí tri razy v týždni pomáhať. So záhradou nám pomáha Lacko. Sú to skvelí ľudia. A ešte nesmiem zabudnúť spomenúť Peťa, ten nám tiež pomáha so všetkým, čo treba.

Pre mňa je relax byť s Leou, a keď príde Maťo s priateľkou, tak aj s nimi. Relaxujem večer, keď sedíme a debatujeme s partnerom.

Vnímam smútok, skepsu a rastúci hnev z beznádeje. Je mi to veľmi ľúto. A je mi ľúto tých, ktorí prišli o svojich milovaných. Hnevá ma, že vláda neprijala razantnejšie opatrenia a neposkytla viac pomoci ľuďom, ktorí prišli o prácu, o živnosť. Ale nechcem politizovať. Ľudia už sú z politiky otrávení.

Chcela by som, aby bol máj. Aby bola záhrada rozkvitnutá a aby som sedela s kávičkou na terase, Leuška sa hrala na deke a všetko bolo tak, ako má byť. No ak by to mala byť destinácia mimo domova, chcela by som byť v Kalifornii v Santa Monice, kam sme chodievali vždy v lete...