Aký OSUD ich postretol? Týmto si PRESKÁKALI známe hlásateľky!

Legendárnu hlásateľku Elenu Galanovú (†62) zničilo vyhodenie z televízie. Z veľkého trápenia jej na mozgu narástol nádor...

Umeleckú kariéru začínala ako 16-ročná úlohou v hudobnom programe a na jeho základe ju pozvali na hlásateľský konkurz do televízie. Zmluvu podpisovala v roku 1957, mala len 17 rokov.
Eleninou vášňou však nebolo len moderovanie, ale aj biela mágia. Vedela aj veštiť z kávy! Seansy prebiehali zvyčajne v televíznej kaviarni na najvyššom poschodí, kde dokonca predpovedala aj pád komunizmu…
Výsledok? Niektoré kolegyne sa Eleny báli, iné ju vyhľadávali, lebo bola vraj čarodejnica.

Paradoxne si nevedela vyveštiť vlastný osud. Keď ochorela, jej schopnosť predvídať sa oslabila. Obrovské bolesti hlavy však neveštili nič dobré a špecialisti neskôr odhalili nádor na mozgu. O život bojovala dva roky a zomrela v marci 2003.

Nebyť vážnej choroby, Elena Galanová by si možno požila ešte mnoho rokov. Jej blízki totiž tvrdili, že zdrvujúcu diagnózu u nej vyvolalo psychické trápenie. Elena sa totiž na svoje povolanie upla najmä po rozpade trojročného manželstva s novinárom a spisovateľom Jánom Majerníkom. Po rozvode sa síce ešte niekoľkokrát zamilovala, no ani v jednom partnerstve dlho neostala. Keď sa jej syn Ján oženil a presťahoval do Prahy, osirela úplne.

Charizmatická Hana Koščová (†81) bola našou prvou televíznou hlásateľkou. Začínala, keď bola televízia ešte len v plienkach.

Keď začala hlásiť programy, televízne prijímače mali malinké obrazovky a bolo ich málo. Ak chceli ľudia sledovať televíziu, zvyčajne sa zhrčili pred televízorom, ktorý bol umiestnený niekde vo výklade. Z maličkej obrazovky na nich civela veľká hlava hlásateľky. V tých časoch sa totiž preferoval systém komunikácie „z očí do očí“. Hlásateľky sa pozerali priamo do kamery, až mali diváci pocit, že sa im pozerajú do duše. Slovenská televízia vtedy vysielala iba dvakrát do týždňa - v stredu a v sobotu z provizórnych priestorov.

Hanine začiatky neboli ľahké. Neexistovali čítačky, hlásateľky sa texty učili naspamäť. Honorovalo sa po minútach - jedna stála korunu štyridsať, tak so stopkami v ruke merali každej hlásateľke čas.
Diváci sledovali Hanu na obrazovkách do roku 1962. Potom sa jej narodil syn a povedala si, že má tridsaťtri, a už je stará. Na obrazovku sa už nevrátila až kým neprišiel august 1968…

Počas pohnutých dní vystupovala vo vysielaní ilegálneho rozhlasu a televízie z utajených miest v Bratislave. Riskantné vysielanie trvalo od 21. augusta 1968 až do 1. septembra 1968, teda v prvých dňoch okupácie bývalého Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy.

Viac sa dozviete v galérii pod článkom.