Vážna CHOROBA! Sväťo Malachovský BOJUJE s diagnózou, ktorú by POČAS COVIDU nikto nechcel!

Je pravda, že účinkovať v komediálnom seriáli Horná Dolná bol váš sen?
Od môjho skvelého kamaráta Miška Kubovčíka som počas nášho spoločného pôsobenia v Radošinskom naivnom divadle počúval, aké to nakrúcanie v Novej Lehote je, a úprimne som mu to v dobrom závidel. A hovoril som si, že by som to rád zažil. O pár rokov sa mi to splnilo a je to naozaj úžasné a príjemné natáčanie. Chodím tam veľmi rád kvôli ľuďom, ktorí tam sú, kvôli atmosfére, skrátka, je to práca za odmenu.

Do seriálu ste vstúpili v epizódnej postave lesníka a už ste tam rok a pol. Držia vás tam naďalej diváci, režisér či samotná televízia?
To je myslím otázka pre divákov, režiséra alebo samotnú televíziu. Ja som vďačný za túto možnosť byť pri tom komukoľvek, kto to zo spomínaných je.

Seriál sa nakrúca v krásnej scenérii dedinky Nová Lehota. Nesplynuli už herci a štáb za tie roky s miestnymi ľuďmi?
Stali sa za tie roky ich prirodzenou súčasťou.

S kým bývala na pľaci najväčšia zábava?
O zábavné okamihy spred kamier s osádkou, ktorá tam je, vôbec nie je núdza, o to viac sa na tie natáčania tešíme. S niektorými mám to šťastie byť v obrazoch častejšie, s niektorými menej, ale vyzdvihnúť jedného sa nedá – všeobecne sme na rovnakej vlnovej dĺžke, takže je to vyvážené.

O CHOROBE sa dočítate  na ďalšej strane >>>

Nemá herec občas pokušenie sám si vymyslieť linku svojej seriálovej postavy? Nebolo by to zaujímavé?
Každý z nás sa prezlečením do kostýmu stáva postavičkou, ktorú stvárňuje, a tak sú aj tie rozhovory v kostymérni, s maskérmi a všade, kde sme „porozhadzovaní“, veľmi zaujímavé, ale linky postáv nechávame na tých povolaných. Im to písanie ide a my len občas okoreníme nejakým tým slovom situáciu – ak sa to tam hodí.

Či už u radošincov, alebo v seriáloch a sitkomoch ste známejší v komediálnej polohe. Napĺňalo vás aj tých zopár stvárnených dramatických rolí?
Určite áno. Priznám sa, nikdy som k tomu neinklinoval, oveľa komfortnejšie som sa cítil v komediálnej polohe, ale posledné dva roky som natočil niekoľko dramatickejších vecí a baví ma to. Možno to ide ruka v ruke aj s vekom.

Pandémia koronavírusu takmer položila na kolená aj kultúru. A kritická situácia znova začína naberať na obrátkach. Čo s tým?
Neviem, je to naozaj nepríjemná skúsenosť. Kultúra a šport dostali na frak, no ja verím na šťastné konce, a tak to už azda také dramatické obrátky nenaberie.

Pred časom ste v médiách priznali, že vám diagnostikovali ochorenie pľúcna fibróza. Nedesíte sa korony o to väčšmi?
Som obozretný, dávam si pozor. Nerobím z toho priveľkú drámu, ale podceňovať to by bola chyba.

Napriek tomu ste nosili rúško s nápisom, že pod ním je úsmev. Je úsmev a humor vôbec všeliek na ťažké veci života?
Pre mňa rozhodne áno. Humor je liek, nehovorím, že na všetko, ale určite na väčšinu situácií. A tiež je fajn nebrať sa príliš vážne. Moja teória je, že sme tu naozaj na chvíľku, tak načo si ten krátky pobyt na čas určitý kaziť a znepríjemňovať? Snažím sa aj z hlúpych situácií vytiahnuť to pozitívne, čo v nich niekde je, a ostatné zahadzujem.

Kto má podľa vás väčší zmysel pre humor – ženy alebo muži?
Humor sa nedelí na pohlavie. Poznám veľmi vtipných ľudí a takisto nevtipných ľudí – mužov aj ženy. A tiež poznám veľa tzv. suchárov, u ktorých vidíte náznak úsmevu dvakrát do roka, a keď ich spoznáte bližšie, zistíte, že sú vtipní, akurát nemajú záujem, aby to svet okolo nich vedel. A sú medzi nimi ženy aj muži. A zo sto ľudí príde sto ľuďom vtipné niečo iné.

Hrali ste vo filme Známi neznámi, v ktorom si siedmi kamaráti počas Silvestra prečítajú každú prichádzajúcu esemesku. Nie je to dnes už hra s otvoreným ohňom?
Určite je, ak skrývajú také veci ako postavy v spomínanom filme.

Na sociálnych sieťach hrozí (aj) strata súkromia a intimity. O čo sa tam delíte vy so svojimi fanúšikmi?
Ja sociálne siete používam takpovediac z donútenia, len kvôli práci. A obsah, ktorý na nich publikujem, je z núdze cnosť – len nech raz za čas siete niečím nakŕmim.

Ako znášate, keď vám bulvár pchá nos do vašej privátnej zóny? Rieši vaše dve manželstvá, rozvody, súčasnú priateľku...?
Beriem to ako daň vyplývajúcu z tohto povolania a klamal by som, ak by som povedal, že mi to niekedy neprekáža. Ale aj bulvárny novinár si len robí svoju prácu. Druhá vec je, že istú morálnu hranicu by to mohlo mať, za ktorú už nechoďme.

Čo by ste odkázali na záver našim báječným ženám – čitateľkám?
Pevné zdravie, lebo to je to jediné, na čom záleží, ostatné príde. A ak nepríde, tak sa to dá kúpiť, a ak sa to nedá kúpiť, tak sa to dá vyrobiť, a ak sa to nedá vyrobiť, kašľať na to… nepotrebujeme to. Buďte zdravé, krásne slovenské ženy a usmievajte sa. Svedčí vám to!

Mohol byť aj Krútňava…

• Sväťo Malachovský má z dvoch manželstiev troch synov – Tea, Tima a Marka. Podobne ako veľkomoravský panovník Svätopluk. Nie je v tom zvláštna symbolika s jeho krstným menom?
• „Je,“ zasmial sa obľúbený komik. Existuje niekto, kto ho volá Svätopluk?
• „Jediný Svätopluk, ktorého som poznal, aj keď nie osobne, je Svätopluk Šablatúra – ikonické meno z rôznych televíznych relácií, kde bol podpísaný pod skvelú réžiu slovenského znenia. A všetci mi hovoria skrátene Sväťo.“
• Jeho nebohý otec, operný spevák Ondrej Malachovský spieval niekoľkokrát počas svojej kariéry kráľa Svätopluka. Preto dostal jeho mladší syn toto starodávne meno? Vraj áno, lebo v roku 1972, keď sa narodil, študovali práve fantastickú operu Eugena Suchoňa, a tak mu to prischlo. „So smiechom sme vždy v rodine hovorili, že som ešte dobre obišiel, ktovie, s akým menom by som skončil, ak by v tom čase študovali Nabucca alebo Aidu?“ hovorí Sväťo, ktorému by, keby sa narodil ako dievča, skôr hrozilo meno Krútňava, a dodáva: „Ak by som sa narodil ako dievča, mal som byť Andrea...“