Čekovský priznal NEBEZPEČNÝ koníček! A prečo mu BÚCHAJÚ susedia na dvere?

Táto rubrika sa volá Báječný muž, možno by sme mohli začať tým, čo všetko na sebe považujete za báječné?
Najviac to, že viem, že nie som najdokonalejší muž na svet a báječné je aj to, že viem, že mám na sebe ešte čo zlepšovať.

A ak by ste na seba mali prezradiť nejaké zlozvyky, aké by to boli?
Viem byť netrpezlivý. Rýchlo, rýchlo, poďme, poďme, to je moje. (Smiech.) To je prvý zlozvyk a druhý? Že ak niečo navrhnem, tak sa to aj musí spraviť. Nepripúšťam iný návrh alebo nápad. Ale musím povedať, že pracujem na sebe a aj na týchto zlozvykoch.

Ste vášnivým zberateľom a vraj máte aj celkom slušnú zbierku veteránov i hudobných nástrojov...
Hudobné nástroje sú moja srdcová záležitosť. Som ochotný do nich investovať napriek tomu, že niekedy sú naozaj v žalostnom stave. Snažím sa ich však spoločne s mojím dobrým kamarátom z Prešova reparovať. Fascinujúce je to, že keď nájdete elektronický nástroj z roku 1965, tak vďaka jeho zvuku sa dokážete preniesť v čase. Staré autá sú na tom podobne. Tie vás prenesú v čase na ceste. Je to niečo úžasné.

Sú pre vás autá akýmsi únikom z každodennej reality?
Povedal by som to tak, že veterány alebo staré hudobné nástroje mi slúžia ako náučná pomôcka pri našich hudobných reláciách pre deti, ktoré nakrúcam.

Nedostanete občas nutkanie odísť niekam ďaleko od všetkého a všetkých?
Áno, občas ma prepadne taký pocit, ale zase na druhej strane, neznášam nudu a desím sa jej. Lebo viem, že keď sa človek nudí, dokáže urobiť najväčšie hlúposti a na to si treba dávať pozor. Jednoducho, netreba sa nudiť. Mojím únikom od reality je lietanie, učím sa totiž pilovať lietadlo. A keď sa z výšky pozriem na Slovensko, vždy si poviem, že žijeme na nádhernom území. Takže toto je taký môj únik - vtedy na pár hodín zabudnem, že sú nejaké dopravné zápchy alebo obmedzenia.

Je to predsa len nebezpečný spôsob relaxu. Nemáte strach?
Je to dosť nebezpečné aj veľké riziko, ale život bez rizika by bol nudný. Lietanie mi spôsobuje naozaj veľkú radosť. Ale aj moja rodina a deti. Pre nich predsa žijem.

Možno málokto vie, že patríte k študentom Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Ako vám ide štúdium a prečo ste sa dali na takýto odbor?
Dal som sa na to z edukačného dôvodu. Moja staršia dcéra Hannah, ktorá tiež miluje motoristický svet, páčia sa jej staré autá a už odmala ich so mnou kreslila, sa rozhodla študovať na strojárine, tak som si povedal, že tam pôjdem aj ja. Zároveň som ju chcel k tomu motivovať. Urobil som to pre svoju dcéru, aby som jej dokázal, že študovať sa dá v každom veku. Moje štúdium je založené na tom, že si veľmi vážim prácu dekana a všetkých, ktorí mi držia palce. Inak si nepotrpím na žiadnych tituloch, ale často sa oboznamujem s niečím, čo nepoznám a teraz vďaka štúdiu som sa stal voči vede pokornejší.

Aký je Marián Čekovský v súkromí? Rovnako hýri vtipmi a neustále má úsmev na perách? Alebo ste doma presný opak?
So mnou je to ako s počasím. Niekedy hýrim vtipmi, úsmevom, teším sa zo všetkého, a inokedy, keď je toho naozaj veľa, sa snažím nájsť si kútik pre seba. A keďže mám doma klavír, ktorý považujem za svoju duchovnú sprchu, keď mám trošku zlú náladu, sadnem si zaň a ten nástroj to zo mňa dostane von. A zároveň aj susedia majú koncert. Potom už búchajú, že stačí. (Smiech.) Žijem úplne obyčajný život, lebo práve obyčajný život je najkrajší dar.

Ako najradšej relaxujete? Pri čom si naozaj oddýchnete a vypnete hlavu?
Najradšej pri bicyklovaní s mojimi kamošmi alebo deťmi. Radosť mám aj z upratovania svojho hudobného štúdia a obrovskú radosť mi robí moja rodina...

Byť v porote SuperStar nie je len o sedení
Mnohí si myslia, že úlohou porotcu v speváckej šou je len vyjadrenie svojho názoru na spev súťažiacich. V skutočnosti je za tým oveľa viac driny. “Za natáčaním SuperStar je veľa námahy, veľa kastingov, veľa vypočutia rôznych piesní, veľa prestávok pre matky, ktoré počas natáčania dojčia svoje deti... Je to naozaj ťažká práca od vidím do nevidím,” priznal Čeky, ktorý si napriek všetkému túto prácu pochvaľuje, lebo spev mu robí obrovskú radosť. A ak by ste si mysleli, že Marián by sa do speváckej šou niekedy prihlásil, ste na omyle.

“Nikdy by som sa neprihlásil, preto s veľkou pokorou vravím, že všetci, ktorí sa do šou prihlásia, sú naozaj odvážni ľudia a treba im dať šancu. A je už na nich, či sa jej chytia a správne ju využijú. My ako porotcovia máme na zreteli, aby pri spevákoch, ktorí na to majú, ich krivka stúpala čoraz viac nahor. V tomto ročníku sme vybrali tých najlepších a môžem povedať, že ľudia stále lepšie, krajšie a úprimnejšie spievajú. A to ma teší...”