Čoskoro budú štyria: Fischera a Kavaschovú ich láska zaskočila!

V puberte sme všetci asi trochu neistí, ako sa u vás budovalo sebavedomie? Pomohlo k tomu aj herectvo?

Vďaka môjmu nízkemu vzrastu a detskému vzhľadu som v podstate dostal prvú malú rolu v divadle. Časom som podstúpil aj liečbu rastovým hormónom. Tá nakoniec dopadla dobre, vtedy som ale ešte nemohol tušiť, ako to bude. Musel som spracovať a prijať fakt, že som a možno ostanem malý. Práve štúdium herectva, herectvo, divadlo a herecký kolektív, v ktorom som sa postupne pohyboval stále častejšie, mi z veľkej časti pomohli si uvedomiť, že moja hodnota človeka a umelca spočíva v niečom úplne inom. Javisko mi ukázalo, že sú aj iné možnosti, ako sa stať a byť veľkým. A tak som v oblasti herectva začal na sebe čo najviac pracovať.

Keď ste začínali hrať v seriáloch, pôsobili ste tak placho, hanblivo, neskôr sa ukázalo, že dokážete byť veľký zabávač. Aký vlastne je Dano Fischer?

Ja na obrazovke, či na javisku v nejakej role, nie je to isté ako ja v bežnom živote. Počas bežného fungovania šetrím energiu, aby som ju potom mohol naplno prejaviť v umeleckom výkone. Alebo ju niekedy jednoducho prirodzene nemám, lebo som ju vložil do postavy, ktorú som hral. Humor a zábavu mám rád, sú pre mňa dôležité, ale zase si ma nepredstavujte tak, že je so mnou v jednom kuse sranda. Ja nemám potrebu v súkromí hrať a predvádzať sa, na to mám priestor javiska, či priestor pred kamerou. Čo je aj taká moja filozofia. Herectvo, či hudbu v podstate využívam ako komunikačný kanál medzi mnou a ľuďmi.