Dana Medřická: Prišla o milovaného syna i manžela, osud jej tie straty aj tak vynahradil…

Nastúpila aj na konzervatórium, ale nedokončila ho, lebo v roku 1940 ju zlákalo angažmán v brnianskom divadle. Po dvoch sezónach zakotvila na ďalšie dve v Plzni, aby sa pred koncom druhej svetovej vojny vrátila do Prahy.

Divadelné zastávky
Z Lidového divadla Uranie prešla do Divadla 5. května, odtiaľ do Mestského divadla na Kráľovských Vinohradoch. V sezónach 1954-59 pôsobila v Mestských divadlách pražských, poslednou zastávkou až do jej predčasnej smrti v roku 1983 bolo pražské Národné divadlo.

Prvý veľký úspech zažila ako herečka v role Slávky Hlubinovej v Šrámkovom Měsíci nad řekou. Hrala ju v Plzni i v Prahe a v roku 1953 aj v rovnomennom filme režiséra Václava Kršku. Diváci si Medřickú pamätajú aj ako nezabudnuteľnú mamu zo seriálu Taková normální rodinka, ako doktorku Fastovú z Nemocnice na okraji mesta, ale najmä ako Eržu Orbánovú z inscenácie Kočičí hra, ktorá vďaka jej majstrovstvu mala v Národnom divadle 403 repríz!

Narodil sa Citrónek
Dana sa v roku 1945 vydala za kolegu, herca a režiséra Václava Vydru ml., ktorý bol od nej o 18 rokov starší, ale bolo to z lásky. Keď sa jej ako 26-ročnej narodil syn Václav, netušila, že ju čaká krutá rana osudu. Malý zomrel, keď nemal ešte ani rok. V ten večer hrala predstavenie a dozvedela sa to až po záverečnej „klaňačke“.

VIDEO: Dana Medřická - Život na vlásku >>>

Jeho smrť herečku úplne zdrvila. Nikdy sa s tým nezmierila a jej smútok sa predlžoval, lebo roky nemohla znovu otehotnieť. Bolo to šťastie, alebo si ho vymodlila, ale po desiatich rokoch znova porodila syna. Medřická neverila, že je tehotná a sám Václav Vydra najmladší, jej syn a dnes obľúbený český herec, kdesi priznal, že sa narodil „omylom“. Jeho mame vraj bolo podozrivé iba to, že mala stále neodolateľnú chuť na citrusy, a tak Vaškovi doma hovorili Citrónek.

Ctiteľ posielajúci ruže
Keď po dlhej chorobe v roku 1979 zomrel Medřickej celoživotný partner Václav Vydra mladší, jej zúfalstvo nemalo konca. Ešteže musela vychovávať syna z hereckej dynastie Vydrovcov. A možno by si ani v sne nepripustila, že do jej života ešte vstúpi iný muž. Španielsky profesor ekonómie a obchodník, ktorý učil v 50. rokoch minulého storočia v Prahe na vysokej škole, Artemio Precios Ugarte. Od začiatku Danu obdivoval, po premiérach jej posielal kyticu kvetov, až to šťastná zhoda okolností zariadila tak, že sa dvojici preťali životné cesty…

Zlé karty osudu
A láska bola na svete! Vôbec nie hocijaká. Obaja boli vdovci, keď sa rozhodli pre sobáš. Artemio ju zobral na Pyrenejský polostrov, kde prežívali nie medové týždne, ale vo vzťahu aj medové mesiace. Medřickej syn Václav Vydra na tie časy spomínal slovami: „Bola veľmi šťastná. Artemio mame umožnil cestovať. Keď sa vrátila z prvej návštevy Španielska, vravela, že sa cítila ako grófka.“ Lenže osud znova rozdal zlé karty. Ich šťastie trvalo len čosi vyše roka…

Bol to infarkt
Medřická sa necítila zdravotne dobre, a tak zašla k svojej lekárke. Tá ju vyšetrila a odporučila jej čo najrýchlejšie vyšetrenie EKG. Herečka sa rozhodla, že naň pôjde v utorok, lebo v pondelok večer mal jej syn Vašek premiéru v Mestských divadlách pražských a ona na nej spolu s kolegyňou Vlastou Fabiánovou predsa nemohla chýbať.

Keď jej v ten deň zostalo zle, Václav jej zavolal sanitku, ešte do nej z tretieho poschodia, na ktorom bývali, pomaly zišla po vlastných… Bol to infarkt. Napriek úsiliu lekárov mu v nemocnici v piatok 21. januára 1983 podľahla. Mala len 62 rokov! Jej syn Václav Vydra iba 27 rokov. V ten večer stál na javisku pražského Divadla Broadway a hral Porthosa v muzikáli Muž so železnou maskou.

Nemá svoj hrob
Do autobiografickej knihy Vaša Dana Medřická Vašek napísal zaujímavú spomienku: „Mama veľakrát zaviedla reč na to, čo bude, keď zomrie. Doslova si priala, aby som dal jej telo spáliť a popol spolu s ostatnými jej blízkymi nechal rozptýliť. Nechcel som o tom ani počuť. Až keď umrela, som pochopil, prečo o tom tak hovorila, a urobil som všetko tak, ako si priala. Cintorín nebol miesto pre ňu, teraz je s nami všade, kde si ju prajeme mať. Žije ďalej v našich srdciach.“