Dávid Hartl na rovinu: V každom divadle by sa uživil psychológ. Chránime sa aspoň navzájom

Herec Dávid Hartl bez problémov priznal: Pred manželkou nemám trému. Týmto ju vždy rozosmejem

Dávid Hartl je veľký romantik: O manželku dlho bojoval, na javisku s ňou zažil niečo výnimočné

Online žurnalistike sa venuje od roku 2008. Pracovala v rôznych redakciách a písala o všetkom od gastronomických tém, cez zdravie, až po šport. Najlepšie sa cíti v ženskom segmente, kde sa vďaka Báječnej Žene vrátila opäť od začiatku roka 2024.

Iveta Yka Hricková

Hartl miluje herectvo celým srdcom. Divadlo, seriály či filmy, do všetkého sa púšťa s plným nasadením a veľkou vášňou. No nič z toho ho nedokáže naplniť takou láskou, ako keď začne hovoriť o svojej manželke. <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/foto-david-hartl-ukazal-svoj-najvacsi-poklad-dojata-manzelka-nesetrila-slovami-chvaly?itm_brand=zena" target="_blank">Veľkého romantika čakalo aj v deň nášho rozhovoru rande s jeho Martinou</a>, ktoré je pre nich posvätným časom, ktorý venujú len sebe.

Začnime vašimi hereckými začiatkami. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa hercom?

Moji rodičia to mali so mnou ťažké, pretože som bol dieťa, o ktorom by dnes povedali, že má ADHD. Bol som hyperaktívny a potreboval som veľa pozornosti. Moja mama ma preto vzala do divadielka pre deti a ja som bol z toho úplne vo vytržení. Už v útlom veku som spoznal ten svet predstavivosti. Od tohto momentu to vo mne rástlo a nikdy som nemal bočné úmysly. Zároveň som mal veľké šťastie aj vďaka podpore rodiny. Nevštepovali do mňa, že najprv musím mať pevné základy, až potom môžem vyletieť do neistých vôd umenia.

Neskúšali ste teda nič okrem herectva?

Neskôr som objavil aj iné možnosti. Chodil som na husle, ale to mi veľmi nešlo, potom na tanec, ale ani v tom som nebol doma. Skúšal som spev, ale najviac mi k srdcu prirástol literárno-dramatický odbor v Senci na Základnej ľudovej škole, kde som aj vyrastal. Vždy, keď sme mali hodinu alebo stretnutie, tak to bol pre mňa vrchol celého týždňa. A tak som postupoval až smerom k dabovaniu, až som vyslovil ortieľ, že určite chcem ísť na konzervatórium. Postupoval som krok po kroku, nebolo to nič nárazové.

V ktorom filme ste si prvýkrát všimli Dávida Hartla?

Pamätáte si ešte svoju prvú úlohu?

Ako dieťa som divadlo nehral profesionálne, ako je to teraz u malých hercov. Som však vďačný tomu, že to prichádzalo postupne. Keď som mal 16 alebo 17 rokov, Dušan Kaprálik režíroval Zhŕňajovú nevestu, kde som dostal prvú profesionálnu úlohu. Bol som na konkurze, v ktorom hľadali paholkov, sedliakov a kamarátov. Ja som dostal úlohu „otlkánka“, čiže mladíka, ktorého každý zo zlosti alebo radosti udrie. Moja replika pozostávala len z dvoch slov: „Už idú.“ Napriek tomu som si to nesmierne užil a celé svoje nadšenie koncentroval do týchto dvoch slov. Keďže som v tom čase mutoval, tak sa mi ani nepodarilo udržať normálny tón, čiže to pôsobilo tragicky. No bolo to nádherné obdobie.

Na ďalšej strane sa dočítate, prečo by sa v každom divadlne uživil psychológ.

Hrali ste vo filmoch Únos, Trhlina či Ostrým nožom. Všetky tri boli ťažké príbehy, ktoré dávajú hercom poriadne zabrať. Musí byť pre vás náročné vrátiť sa z pľacu späť do reality a začať opäť pozitívne myslieť. Čo je pre vás najlepším trikom, aby ste si dokázali popri takomto natáčaní oddýchnuť a zbaviť sa možno aj stresu?

V rámci umeleckého sveta nie je ohľadom psychohygieny stále dobrá osveta. Pre herca je rovnako dôležité vedieť sa dostať do hĺbky a skúmať charakterové prvky postavy, ako aj sa z nej vedieť bezpečne dostať. Nezaliať to trebárs alkoholom a vyčistiť si hlavu. Keď je všetko v poriadku a celý kolektív asi je nápomocný, je to veľká výhoda. Aj ja som sa to musel naučiť. Napríklad keď som hral v ťažšej dráme Equus, tak pri tej úlohe som šiel do veľkej hĺbky mojej postavy. A musel som sa naučiť prepnúť a postupne sa z toho dostávať.

Každý dobrý psychológ by sa v divadle uživil a bol by na roztrhanie. Bol by tam zároveň veľmi potrebný. Nebol by som sám, ktorý by to privítal. Aj keď sa o tom možno nehovorí a je to ešte jemne tabuizované, už sa táto téma začína viac otvárať. Teraz si pomáhame vzájomne a chránime sa tak. Verejnosť si niekedy myslí, že nepracujeme, ale opak je pravdou. Naša práca sa možno zdá zábavná, ale po psychickej stránke je veľmi únavná.

Prijali ste ponuku zahrať si aj v seriáloch Nemocnica či Oteckovia. Niektorí herci sa tomu bránia, lebo ich nepokladajú za veľké herecké umenie. Premýšľali ste o tom predtým, ako ste sa pustili do nahrávania? Alebo ste to brali skôr ako novú možnosť a baví vás aj táto práca?

Vôbec som to nebral ako nutnosť.<a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/novy-fesak-seriali-oteckovia?itm_brand=zena" target="_blank"> V oboch seriáloch som bol obklopený</a> úžasnými kolegami z fantastických divadiel, ktorých obdivujem a s ktorými rád pracujem. Navyše mi táto práca dodáva veľa materiálu, ktorý neskôr môžem zúžitkovať pri filme. I keď sa to nezdá, je veľmi dôležité získať uvoľnenosť, čo sa v tejto práci aj pri tejto rýchlosti natáčania dá naučiť.

V ktorom seriáli ste mali Dávida Hartla radšej?

V Oteckoch ste si zahrali učiteľa. Bavilo by vás časom učiť mladých začínajúcich hercov? Alebo nemáte tieto ambície?

Je to pre mňa trochu zvláštne, ale už som dostal podobné ponuky. Zatiaľ mi to prišlo skôr smiešne, že niekomu vôbec napadne, aby ma s tým oslovoval. Nemám pocit, že by som už toho vedel toľko, aby som mohol iných učiť. Ani si to pri mojej aktuálnej vyťaženosti neviem predstaviť. Mám voči učeniu rešpekt. Viem, že keď sa pedagóg snaží učiť čo najlepšie a ešte mu to aj nebodaj veľmi ide a inšpiruje ďalších, tak v študentoch môže spustiť niečo krásne. Aj ja som mal viackrát v živote také šťastie, že som sa mohol dívať a učiť rozmýšľať štýlom človeka, ktorý ma viedol či už v projektoch, v škole, divadle alebo v živote.

Kto ho po pracovnej stránke najviac ovplyvnil? Čítajte na ďalšej strane.

V akých predstaveniach vás môžu ľudia aktuálne vidieť?

Môj repertoár je rôznorodý. V divadle Aréna hrám v klasike Nepriateľ ľudu od Henrika Ibsena, ktorá je urobená podľa 150 rokov starého textu, ale napriek tomu je neuveriteľne aktuálny. V štúdiu SND hrávam v krehkej vzťahovej dráme Matka. Na druhej strane mám bláznivé komédie Sobášny list a Pi čaj, miláčik.

Videli ste už Dávida Hartla v nejakej divadelnej hre?

Počas práce ste stretli mnoho talentovaných kolegov, ktorí už boli skúsenými hercami. Keď ste začínali, mali ste pred niekym tak veľký rešpekt, že ste kvôli tomu pociťovali väčšiu nervozitu? Kto vám svojimi radami počas kariéry najviac pomohol?

Staršiu generáciu vnímam s veľkým rešpektom. Ale tak zdravo. Pri filme ma dokáže milo prekvapiť Eva Holubová, ktorá je známa svojou bezprostrednosťou a čertovským talentom na improvizáciu. Vždy si hovorím, že to je úžasné ako ju vôbec nič nezväzuje a to sa mi veľmi páči. Veľkou osobnosťou v mojom živote bol Dušan Kaprálik, ktorý bol mojím divadelným otcom. Zobral si ma pod ochranné krídla ešte v čase keď nás brali z konzervatória do divadla. Naposledy som mal premiéru s Rastislavom Ballekom, ktorý mi absolútne pretransformoval celý mozog. Je obdivuhodný v tom, čo všetko sa mu deje v hlave.

Nie je pre vás ťažké prepínať sa z práce pred kamerou na povinnosti na divadelných doskách? Čo máte radšej?

Mám rád presne takúto rôznorodosť. Dokonca si neviem vybrať, čo ma viac baví. Všetko má v sebe niečo pekné. Vo filme sa vám nikdy nestane, že by ste ho odohrali celý od začiatku do konca. A diváci by sa na vás po celý čas dívali, vy by ste počuli ich dych, či sú na vás napojení, či vás cítia a počujú. A toto sa deje každý večer v divadle a kvôli tomu zostane navždy výnimočné. Čo mám rád, to sú výzvy. Ak sa mi na začiatku nejakého projektu zdá, že toto nedám, tak vtedy viem, že ma to bude naozaj baviť.

Blíži sa Valentín. Ste romantický typ? Zvyknete romanticky prekvapiť vašu manželku?

Patrím medzi romantikov a myslím si, že sa aj snažím manželku prekvapiť. Počas takýchto sviatkov máme často predstavenia, preto sa to snažíme vynahradiť inokedy. Keď máme potom rande, je to pre nás posvätné a nedáme sa ničím iným rušiť. Náš spoločný čas je pre mňa nad všetkým. Ak sa vopred dohodneme na nejakom čase na rande, vždy to dodržíme. Tento čas už potom nezdieľame s nikým a ničím iným.

Ako ste sa zoznámili? Vedeli ste hneď, že to je vaša osudová žena?

Stretli sme sa v divadle a pre mňa bola Martina úplný zjav. Bola jednoducho nádherná a nič iné okrem nej som nevidel. Začiatky boli trochu komplikovanejšie lebo, vtedy mala priateľa. Poslala ma preto k vode a posielala ma tam aj počas nasledujúceho pol roka. Ja som pri tej vode trpezlivo počkal a vďaka tomu teraz tvoríme už desať rokov pár.

Martina je profesionálna tanečníčka. Pracovali ste na nejakom spoločnom projekte alebo máte nejakú túžbu, že by ste si spolu zahrali v nejakom predstavení či filme?

Už sme spolu pracovali a bolo to nádherné. V inscenácii Mačky hrala Maťka bielu mačku, ktorá mala baletné sólo. Pre mňa to bol vrchol predstavenia len kvôli tomu, že ten zážitok prevyšoval všetko ostatné. Považujem to za kúzlo, ktoré sa môže stať len v divadle, keď som ja ako mačka železnička pozeral ženu, ktorú milujem, ako dva metre predo mnou tancuje sólo. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok.

A či máme v tomto aj nejaké iné sny? Naše kariéry sú dosť rôznorodé. Maťka robí tanečné divadlo a veľmi sa jej darí. Navyše teraz nedávno sme otvorili tanečnú školu Studio Emotion, ktorá bude ako pre každého tanečníka druhou fázou v jej kariére. Moja manželka vždy inklinovala ku contemporary tancu, ktoré teraz môže učiť iných.

Chodievate si s partnerom zatancovať?

Radi si spolu zatancujete? Nehanbíte sa pred ňou, keďže je na tanec profesionálka?

Nikdy som pred ňou nemal trému, ale ona sa zo mňa vždy výdatne smeje. Ja jej rád tancujem. A vždy, keď nemám veľa predstavení, tak idem na jej kurz a učím sa. Mali sme dokonca taký zvyk, že keď mala Maťka po premiére, prišli sme domov a ešte v ten večer alebo na druhý deň ráno som jej zatancoval nechcenú paródiu na jej postavu. Vždy sme sa z toho toľko smiali, až sme od smiechu plakali.

Aké je vaše hobby, pri ktorom dokážete najlepšie vypnúť?

S Maťkou radi cestujeme a výletujeme. Niektoré záľuby máme aj oddelene. Venujem sa športu, aktívne behávam, boxujem a chodím na workout. Rád si oddýchnem pri čítaní, čo rovnako ako šport dobre čistí hlavu a navyše ma to obohacuje.

Dávid Hartl bol víťazom šou Tvoja tvár znie povedome. Niektoré jeho kostýmy uvidíte v GALÉRII

Dávid Hartl na rovinu: V každom divadle by sa uživil psychológ. Chránime sa aspoň navzájom

Iveta Yka Hricková

Autor článku

Iveta Yka Hricková

Výber pre vás