Eva Máziková prelomila mlčanie! Toto robím, keď sa bojím. Uff, to nemyslí vážne!

Ste rozcestovaná žena a vaším domovom je nie je len Slovensko, ale aj Taliansko a Španielsko. Ale zdá sa, že teraz, keďže som vás zastihla na lodi, križujete oveľa exotickejšie krajiny...
Máte pravdu, som rozcestovaná. Žijem na Slovensku, v Bavorsku, Taliansku, Španielsku, ale najradšej som na lodi. S manželom cestujeme loďami už 25 rokov dva krát do roka. Len momentálne nie sme v exotike ako zvyčajne, ale plavíme na po Stredozemnom mori.  

Verím, že exotike nezostanete nič dlžná. Kam sa teda chystáte ešte počas roka?
Koncom októbra, lebo vtedy slávim narodeniny ja aj môj manžel, vyrazíme na Maurícius a potom vo februári alebo počas marca, podľa toho, kedy budem mať voľno od koncertovania, pôjdeme aspoň na dva týždne loďou po Karibiku.  

Ste skvelá kuchárka. Varíte aj počas pobytov na lodi?
Na tejto lodi, keďže je naozaj veľká a má skvelý personál a dobrú kuchyňu, samozrejme nevarím, ale nechávam sa obskakovať. Ale podobne to robím, aj keď sme na mojej lodi. Nevarím tam, aj keď tam máme takú maličkú kuchynku. 

Ale keď už navaríte, predpokladám, že manželovi chutí...
Jasné, že áno... Dôkazom je, že má bruško a syn je tiež s mojou kuchyňou veľmi spokojný.

Čo je vašou kulinárskou špecialitou?
Všetko, čo dobre chutí a je mi to jedno, čo navarím. Mám rada ryby, ale veľmi rada aj pečiem. Ale to zasa nie je dobré na postavu.
Možno to o mne neviete, len napríklad ja jem veľmi málo zemiakov, lebo som zistila, že je môjmu telu bez nich lepšie. Snažím sa vyhýbať aj cestovinám, aj keď ich veľmi ľúbim. Mám to tak presne dané, že kedy čo spapám.  

Ste vždy plná energie a nezastaviteľná. Ako dobíjate baterky?
Dobíjam sa predovšetkým medzi ľuďmi. Napríklad teraz na lodi som spoznala veľa nových ľudí. Niektorí mi síce neboli na prvý pohľad sympatickí, ale časom som zistila, že v každom človeku je niečo dobré, len to treba v ňom objaviť. Ale dobíjam si baterky aj na koncertoch, teda opäť medzi ľuďmi. Po koncerte som síce unavená, veď trvajú dlhšie ako hodinu, ale aj šťastná.  

Keď sa povie Eva Máziková, ľudia si hneď predstavia ženu, ktorá má úsmev od ucha k uchu. Vraví sa však o vás, že ste žena mnohých tvárí, takže verím, že ste občas aj smutná, ustráchaná či zadumaná. Kedy ste naposledy pociťovali takéto emócie?
Som usmievavá, lebo život je len jeden a chcem ho žiť naplno. Som jeho režisérkou a zariaďujem si ho tak, ako si ho predstavujem a aby to samozrejme vyhovovalo aj manželovi. Viem sa veľmi veľa smiať, ale mávam aj strach. Momentálne je svet veľmi zlý. Mám strach, že sa niečo stane. Tak chcem byť s mojím manželom a veľmi si želám, aby bol môj syn so svojou ženou a s dieťaťom. Nech má každý z nás pocit, že je ochraňovaný. Takže som veselá, inokedy ustráchaná, potom zas zadumaná...

Kedy ste boli naposledy smutná?
Keď zomrel Duško Grúň. Bola som veľmi nešťastná, lebo sme boli práve na lodi a nevedela som mu ísť ani na pohreb. A keď deň pred jeho pohrebom zahrali počas večere skladbu, ktorá mi ho pripomenula, nekontrolovateľne som sa rozplakala a ľudia netušili, čo sa mi stalo. Myslím si však, že pre dušu je veľmi dôležité striedať emócie, lebo človek nemôže byť len šťastný. Tak som jeden deň šťastná a usmiata aby som na druhý deň možno pocítila smútok. Lebo aj o tom je život.
 
Vraj keď sa bojíte, spievate si. Je to pravda?
Bojím sa ísť do tmavej pivnice, tak keď tam zostupujem, naozaj si spievam alebo častejšie pískam. Koncentrujem sa vtedy na slová aj melódiu a nemyslím na strach. Máme to takto napríklad v Talianku. Nenávidím to, najmä keď idem do pivnice večer, kedy je už vonku tma. Ale keď si napríklad popiskujem, nemyslím na to, že sa mi niečo môže stať. Okrem toho, mám už 74 rokov, kto by ma chcel...   

Teraz si užívate zaslúžené voľno, ale nedá mi opýtať sa na ďalšie pracovné plány a záväzky...
Voľno budem mať až na nejaké krátke prerušenia v podstate voľno počas celého mája. Ale v polovici júna ma čaká asi 40 koncertov a asi budem mať aj novú pieseň. Ale teším sa, lebo nové piesne sú dôležité a nabíjajú ma energiou. Teším sa, že v mojom veku ešte viem stáť na nohách a pohybovať sa po pódiu. Že viem skackať a popri tom aj spievať.

Ste žena, ktorá má čo na srdci, to na jazyku. Stalo sa vám, že ste skôr niečo povedali, ako premysleli?
Jasné, že sa mi to stalo a nie jeden krát. Čo si myslím, to aj poviem. Som škorpión a ten povie vždy pravdu a v mojom veku ju už môžem dovoliť povedať. Tak sa mi samozrejme stalo, že som niečo povedala unáhlene a už sa to nedalo vrátiť späť. Ale kedy to bolo, neprezradím. Našťastie nepoužívam škaredé slová, ale s odstupom času si aj tak poviem, že som mohla byť oveľa miernejšia. Ale možno preto ma ľudia buď majú radi, alebo ma nenávidia. Ale myslím si, že nikto nie je len milovaný... 

Pred časom sme vás mohli vidieť na prenose tanečnej súťaže Lets´Dance, ale pred rokmi ste v nej aj tancovali a uspeli ste...
Je to moja absolútne najobľúbenejšia relácia. Tancovala som, keď som mala 61 rokov a umiestnila som sa na krásnom druhom mieste, nemohla som byť predsa lepšia ako Nela Pocisková. Tá bola mladučká s telíčkom ako bohyňa. Ale aj mne urobil takýto úspech, aj keď získanie „len“ druhého miesta, veľmi dobre.  

Tancujete aj teraz?
Obaja s manželom tancujeme veľmi radi, aj keď on ovláda len určité tance. Takže vždy, keď sme na lodi, musí sa naučiť nejaký nový tanec a urobil to pre mňa aj teraz. Naučil sa ča-ča-ča...